Významný objav náhrobných kameňov, pochádzajúcich ešte zo 17. storočia, dokumentujúci život významnej židovskej komunity v našom meste predstavili verejnosti 12. apríla.
Všetci si mysleli, že sú už dávno stratené. No Židovskej náboženskej obci, ktorá o ich existencii už dávno tušila, sa ju po desiatkach rokov hľadania podarilo nájsť. Kamene, rozprávajú dávne príbehy, medzi nimi aj nesmierne dojímavé, ktoré sa aj po stáročiach dokážu dotknúť najcitlivejších miest v srdci človeka.
Ide predovšetkým o dvojnáhrobok z roku 1719 , ktorý patril deťom rabína Benjamína Wolf Pollaka , jedného zo zakladateľov slávnej Bratislavskej ješivy.
Dnes sa už nikto presne nedozvie aká tragédia sa stala v tejto rodine, ktorá v jednom okamihu prišla o dve milované deti, no musela to byť strašná bolesť. „Dôkazom toho je aj to, že na náhrobku sú vyobrazené reliéfy dvoch detských tvári, čo je v židovskej komunite veľmi neobvyklé“, povedal predseda Židovskej náboženskej obce Tomáš Stern.
„Ide o vzácny objav, ktorý sa posledných 80 rokov považoval za zničený alebo stratený. Som rád, že práve územie Bratislavského kraja a Bratislavy sa môže takýmto skutočným unikátom pochváliť. Ide o objav vyše tristo náhrobných kameňov, z ktorých niektoré pochádzajú zo 17. storočia. Preto môžeme hovoriť nielen o slovenskom, ale i európskom a trúfam si povedať aj svetovom význame. Z hľadiska historického má nevyčísliteľnú hodnotu, nakoľko každý podobný objav dvíha kultúrno spoločenské povedomie. A práve poznanie minulosti krajín, národov, kultúr je základom pre formovanie osobnosti, spoločnosti a rozširovania obzorov,“ dodal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Na slávnostnom odhalení kameňov sa zúčastnil aj minister životného prostredia Ján Budaj a starostka Starého mesta Zuzana Aufrichtová.
Stáročná história židovského obyvateľstva v Prešpurku
Náboženská židovská obec v Bratislave si tento rok pripomína 730 rokov od prvej dochovanej písomnej zmienky o prítomnosti Židov na území nášho mesta. Je súčasťou známeho textu základného mestského privilégia, ktoré kráľ Ondrej III. udelil v roku 1291 vtedajšiemu Prešporku. „Židovské obyvateľstvo tak bolo neodmysliteľnou súčasťou tohto mesta od prvého momentu jeho vzniku. Nie je príhodnejší spôsob, si pripomenúť toto výročie a slávne dejiny prešporskej židovskej komunity ako práve nálezom významného fragmentu týchto dejín,“ poznamenal Tomáš Stern, ktorý priblížil, že medzi nálezmi sú napríklad náhrobky popredných patricijských rodín, ktoré sú priamymi predkami nemeckého básnika Heinricha Heineho či revolucionára Karla Marxa. Jeden z náhrobkov z roku 1724 patrí Simonovi Wolfovi Oppenheimer, vnukovi Samuela Oppenheimera, ktorý bol diplomatom a hlavným finančníkom na dvore Habsburgovcov v období vrcholiaceho konfliktu s Osmanskou ríšou.
Vzácny objav nebude ojedinelý
„Stále veríme, že možno budú medzi nimi aj niektoré, ktoré pochádzajú zo 17. storočia, teda z obdobia, keď bol staronový cintorín založený. Zatiaľ najstarší náhrobný kameň, ktorý sa nám podarilo nájsť, pochádza „len“ u roku 1700,“ povedal predseda Židovskej náboženskej obce a vyjadril presvedčenie, že sa podarí nájsť aj ďalšie artefakty, ktoré dokumentujú život tejto komunity na území Bratislavy.
poznamenal. Všetky náhrobné kamene sa plánujú pasportizovať, očíslovať a digitalizovať ich obsah. Následne ich chcú zakonzervovať a zachovať pre budúce generácie, niektoré by mali byť umiestnené v areáli pamätníka Chatama Sofera.