Štúdia uskutočniteľnosti označila za najvýhodnejší projekt pre NKKC Nový Istropolis na Trnavskom Mýte od spoločnosti Immocap.
Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) v Bratislave by malo vzniknúť na mieste bývalého Domu odborov Istropolis na Trnavskom Mýte. Vyplýva to zo zverejneného hodnotenia Štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorú dalo vypracovať Občianske združenie (OZ) NKKC. Vo finále rozhodovali o najvhodnejšom kandidátovi pre vznik NKKC medzi tromi uchádzačmi. Prvým bol Nový Istopolis od spoločnosti Immocap, druhým projekt v areáli výstaviska Incheba, tretím adeptom bol projekt v Novom Lide od spoločnosti JTRE. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR síce potvrdil jeho výhodnosť, výsledky štúdie však skritizoval minister financií Igor Matovič.
Spoločnosť Immocap vníma výsledky odbornej štúdie hodnotenej ÚHP ako potvrdenie snahy investora zachovať kultúrno-spoločenskú funkciu na Trnavskom mýte. „Výstavba NKKC si bude vyžadovať okrem štátnej dotácie aj výrazný finančný a odborný vklad budúceho developera. Projekt Nový Istropolis, na ktorom pracujeme už štyri roky, prinesie Bratislave a jej obyvateľom moderné kultúrno-kongresové centrum, ktoré na Slovensku dlhodobo chýba. Pre úspešnú realizáciu projektu bude kľúčová spolupráca všetkých zúčastnených strán. OZ, štát, mesto a developer majú momentálne jedinečnú príležitosť priniesť projekt, z ktorého budú profitovať generácie, pričom takáto šanca sa nemusí veľmi dlho zopakovať,“ uviedol CEO spoločnosti Immocap Martin Šramko.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Incheba Alexander Rozin ml. považuje postup pracovnej skupiny, ktorá za najvhodnejšiu lokalitu pre vznik NKKC určila Trnavské mýto, za netransparentný, neobjektívny a šitý na mieru pre jedného uchádzača. „Od začiatku sme mali pocit, že náš projekt je vo výberovom konaní len do počtu. To, že sme sa výsledok dozvedeli z médií, nie od OZ NKKC, považujeme už len za vrchol celého procesu vyvolávajúceho pochybnosti,“ uviedol s tým, že Incheba dlhodobo upozorňovala na to, že posudzovanie výberu lokality a partnera pre výstavbu NKKC za desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu nemá jasne definované a transparentné kritériá. Za problém tiež považuje to, že rozhodovanie o projekte za milióny eur je v rukách OZ.
Rovnako JTRE je znepokojené postupom OZ NKKC. „Od začiatku upozorňujeme, že celý proces výberu lokality a partnera pre výstavbu NKKC v Bratislave vnímame ako netransparentný, nedôveryhodný a vopred pripravený v prospech jedného z developerov. Dokazuje to aj fakt, že o výsledku štúdie uskutočniteľnosti sme sa ako jeden z uchádzačov dozvedeli z médií a nie priamo od OZ NKKC, pričom OZ s nami nijako nekomunikuje už viac ako pol roka. Zároveň, zverejnené hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti, ktorú na vlastné náklady a vo vlastnej réžii vypracovalo OZ NKKC, ÚHP nepotvrdzuje, že by riešenie odporúčané OZ prinášalo štátu najlepšiu hodnotu za peniaze,“ skonštatoval výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.
OZ NKKC navrhuje postaviť v Bratislave kultúrno-kongresové centrum. Cieľom je poskytovať priestor na organizáciu kultúrnych a kongresových podujatí s technickým štandardom porovnateľným so zahraničím. „Štúdiu uskutočniteľnosti by na podobné projekty mal vypracovať štát. V tomto prípade ju na základe uznesenia vlády predložilo OZ NKKC. Po prvý raz sme vďaka tomu hodnotili štúdiu z tretieho sektora. Štúdia uskutočniteľnosti je dobrým základom na ďalšiu odbornú diskusiu o potrebe kultúrneho a kongresového centra v Bratislave,“ uviedol ÚHP.
Investičné náklady projektu závisia najmä od rozsahu a štandardu centra. „Návrh počíta so 104,4 mil. eur, pričom OZ žiada vládu o štátnu pomoc vo výške 60,5 mil. eur. Čisto finančne je projekt nenávratný. Po započítaní dodatočných príjmov od zahraničných turistov je ale investícia pre štát ekonomicky návratná,“ vysvetľuje ÚHP. Ako dodáva, k vybudovaniu kultúrno-kongresového centra sa vláda SR už oficiálne prihlásila. „Štát však zatiaľ nemá spracovanú stratégiu rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. Nepoznáme teda alternatívy a nevieme preto posúdiť, či je projekt v tejto oblasti najlepšia hodnota za peniaze,“ dodáva ÚHP.
Štandardne by mal štát porovnať všetky relevantné alternatívy rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. Štúdia v súlade so zadaním rozpracovala len alternatívu výstavby nového centra. Pre nedostatok podkladov od potenciálnych partnerov ekonomicky zhodnotila jednu lokalitu. „Vláda sa môže rozhodnúť pre formálne potvrdenie cieľov prezentovaných v štúdii a poskytnutie štátnej pomoci pre konkrétny projekt a lokalitu vybranú v štúdii s realizáciou do roku 2027. Dlhodobejšou možnosťou je definovať vlastné kritériá, vyhlásiť verejnú súťaž, vyhodnotiť všetky lokality a preskúmať optimálnu mieru financovania zo strany štátu,“ vysvetľuje ÚHP.
Konečná výška štátnej pomoci závisí od posúdenia Európskou komisiou. Návratnosť projektu by mohlo zvýšiť prehodnotenie veľkosti, respektíve štandardu centra. S prijímateľom by mala byť uzavretá zmluva, v ktorej sa zabezpečia práva štátu aj povinnosti OZ NKKC. Príkladom môže byť nadviazanie čerpania na stavebné míľniky alebo úprava výšky štátnej pomoci v prípade väčšej ziskovosti projektu.