Leto je ideálny čas na objavovanie geniusloci a tajomstiev nášho hlavného mesta. Bratislava, historické a kultúrne srdce Slovenska, ponúka množstvo zážitkov, ktoré nás prenesú späť do minulosti a zároveň okúzlia modernou atmosférou.
DEŇ 2: Kultúra a relax
HRAD, VYDRICA
Nový deň začíname prechádzkou cez Žigmundovu bránu, hor sa na Bratislavský hrad. Jeho bohatá história siaha až do keltských čias. Na reprezentačné sídlo ho prestavali počas vlády Márie Terézie. Jeho súčasný vzhľad je výsledkom rozsiahlej rekonštrukcie. Zídeme z neho na Židovskú ulicu, kde sa nachádza Múzeum židovskej kultúry. Za návštevu by stál aj Židovský cintorín, alebo hrob Chatama Sofera za tunelom pre električky, kde sú pochovaní mnohí významní členovia židovskej komunity. Zvonku vyzerá ako čierny kváder. Chodník, ktorý k nemu vedie, visí ako mostík nad zemou. To preto, že duchovná šľachta nemôže prísť do kontaktu s mŕtvymi telami, ktoré považujú za nečisté. My však pokračujeme do ďalšej časti mesta – na Vydricu. Kedysi ju obývali chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Nový projekt ju má vzkriesiť, no vyzerá to tak, že dovoliť v nej bývať si teraz budú môcť iba tí bohatší.
ZAUJÍMAVOSŤ:
O Vydrici písal aj rozprávkar Hans Christian Andersen. Ocitol sa tam, keď cestoval z Konštantínopolu do Viedne. Jeho loď zakotvila v tunajšom prístave neďaleko hostinca Modrá šťuka, ktorý bol vlastne nevestincom. „Je plná pekných dievčat a lahodných vín,“ uviedol vo svojom cestopise o Bratislave. Nuž, vie sa o tom, že nejedna mladá panna, ktorá sa prisťahovala do mesta pre lepšiu budúcnosť v metropole, nepochodila a nedobrovoľne skončila ako kurtizána.
LEKÁREŇ U SALVATORA, DÓM SV. MARTINA
Čaká nás ďalší magnet na turistov – len nedávno znovu otvorená legendárna Lekáreň u Salvatora (po latinsky Krista Spasiteľa, poz. red.) lekárnika Rudolfa Adlera na Rudnayovom námestí. Mnohí ju považujú za najkrajší dom v meste. Disponuje unikátnym barokovým nábytkom. Lekárnika tu robil Gabriel Izák, ktorého brat mal za manželku Štefánikovu sestru.
ZAUJÍMAVOSŤ:
Vraj tu okrem liečivých byliniek držali aj kúsky z egyptských múmií. Robili z nich prášok, ktorý pridávali do liečiv na rôzne neduhy. Vyjdeme z lekárne a hneď pred nami stojí Dóm sv. Martina, korunovačný kostol. Prvá korunovácia sa tu konala v roku 1563 a do roku 1830 tu spolu korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci boli z rodu Habsburgovcov. Mimochodom, Mária Terézia bola korunovaná ako kráľ. Prispela k rozmachu mesta, dala zbúrať hradby a zasypať vodné priekopy aj ramená Dunaja, lebo mesto sužovali záplavy. Dóm je sprístupnený verejnosti, a tak si nenecháme ujsť možnosť nazrieť dnu. Pod oltárom vidíme sochu
sv. Martina – najcennejšie sochárske dielo na území Slovenska.
ZÁPAD SLNKA NA DEVÍNE
Ako začiatok, tak aj koniec dňa musíme zavŕšiť veľkolepo. Do mestskej časti Devín sa môžeme presunúť klasicky autobusom, alebo menej tradične výletnou loďou z neďalekého osobného prístavu. Rozplývame sa pri idylickom výhľade na sútok riek Dunaja a Moravy, v ktorých sa leskne zapadajúce slnko, zatiaľ čo vrhá zlatisté tóny na expozíciu zrúcaniny hradu Devín. Vťahuje nás hlboko do minulosti. Predstavujeme si, ako tu kedysi sídlili Kelti či Rimania. V časoch Veľkej Moravy bol dôležitým hradiskom a vojenským i kultúrnym centrom. V stredoveku tu vybudovali veľký pevnostný systém a Devín zažil nebývalý rozmach. V 19. storočí ale hrad značne poškodili Napoleonove vojská. Novú slávu mu vtlačila generácia štúrovcov, pre ktorú sa stal symbolickým miestom.
