Leto je ideálny čas na objavovanie geniusloci a tajomstiev nášho hlavného mesta. Bratislava, historické a kultúrne srdce Slovenska, ponúka množstvo zážitkov, ktoré nás prenesú späť do minulosti a zároveň okúzlia modernou atmosférou.
DEŇ 1 z 3: Historické srdce mesta a jeho okolie
Z HLAVNEJ STANICE CEZ SLOVENSKÝ ROZHLAS K NÁMESTIU SLOBODY
Po vystúpení na Hlavnej stanici si ešte radšej nevytvárame prvý dojem. To si na chvíľu odložíme. Trojdňový poznávací zájazd odštartujeme návštevou Slovenského rozhlasu, ktorého stavba je známa netradičnou obrátenou pyramídovou konštrukciou z roku1983.
Pokračujeme na obnovené Námestie slobody – kedysi Gottwaldovo, jedno z najväčších námestí v Bratislave, kde tróni pôsobivá fontána Družba, do ktorej sa po šestnástich rokoch konečne vrátila voda. Námestie bolo svedkom mnohých historických udalostí. Dnes je pokojným miestom, kde sa ľudia stretávajú, relaxujú a užívajú si atmosféru mesta a osviežujú sa vo fontáne.
ZAUJÍMAVOSŤ:
Verili by ste, že pôvodne boli na tomto mieste vinice?
Zlikvidovali ich až v 17. storočí po dokončení výstavby letného arcibiskupského paláca, ktorý je dnes
sídlom Úradu vlády.
PREZIDENTSKÁ ZÁHRADA
V prechádzke pokračujeme ďalej k Prezidentskej záhrade, ktorá je súčasťou Grasalkovičovho paláca z 18. storočia. Dnes slúži ako oficiálne sídlo prezidenta Slovenskej republiky. Záhrada je nádherným miestom na oddych uprostred mesta. Horúci letný deň nám tam spríjemňuje fontána Radosť zo života z roku 1978, ktorá znázorňuje tri nahé ženské postavy. Opodiaľ vidíme nie menej zaujímavú sochu Márie Terézie.
Až po jej príchode sa stala Bratislava reprezentačným centrom, nielen obranným. Po oboch stranách záhrady sa tiahne vysoký múr, ktorý oddeľuje zelenú oázu od okolitých ulíc, do ktorých sa ďalej vydáme…
PALISÁDY A SLAVÍN
Z Prezidentskej záhrady pokračujeme na Palisády, historickú ulicu s množstvom krásnych budov z 19. a začiatku 20. storočia. Vedie priamo k Hradu, ale v priľahlých uličkách môžete nájsť veľa ambasád a rezidenčných domov. Mimochodom, nájdeme tu aj sídlo redakcie týždenníka Slovenka. Keď sa vydáte napravo od Palisád, malé stúpanie do kopca vás privedie na majestátny Slavín, vojenský pamätník a cintorín z roku 1960. Na tomto veľkolepom mieste sú pochovaní sovietski vojaci, ktorí padli v druhej svetovej vojne pri oslobodzovaní Bratislavy.
KOZIA ULICA, ARTFORUM A HVIEZDOSLAVOVO NÁMESTIE
Ak sa z Palisád vydáme naopak do uličiek vľavo, dostaneme sa na Koziu ulicu. Volá sa tak preto, že cez ňu svojho času púšťali kozy na pastvu. Nachádza sa tu známe kníhkupectvo Art Forum – obľúbené miesto milovníkov literatúry a kultúry. Vyberieme si múdru knihu, ktorú si budeme neskôr čítať na Židovskej ulici, v jednom z posledných zachovalých židovských barokových domov v meste – U dobrého pastiera, pri osviežujúcej limonáde s výhľadom na Dóm sv. Martina a historické centrum. Po krátkej prestávke pokračujeme na ďalšiu „povinnú zastávku“, Hviezdoslavovo námestie – jedno z najživších miest v pulzujúcej Bratislave. Je obklopené reštauráciami, kaviarňami a významnými budovami – napríklad historickou budovou Slovenského národného divadla, na ktorú sa môžeme zadívať so zmrzlinou v ruke. Oproti ešte pozdravíme sochu Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá dominuje námestiu.
Kráčame ďalej po úzkych uličkách Starého Mesta. Len čo sa vyfotíme s Čumilom (socha robotníka, poz. red.), pokračujeme cez Hlavné námestie, obzrieť si Maximilánovu fontánu a Radnicu. Odtiaľ ďalej prechádzame k Michalskej bráne – jedinej zachovanej z piatich brán mestského opevnenia. Máme ju aj na pohľadnici, ktorú ešte symbolicky stihneme poslať domov, priamo z historickej budovy Hlavnej pošty na námestí SNP, do ktorej ešte kedysi prichádzali ľudia na konských povozoch. Misia prvého dňa splnená.
ZAUJÍMAVOSŤ:
Traduje sa, že kedysi v susedstve Michalskej veže žili dve kamarátky Agáta a Uršuľa. Obe sa zamilovali do rovnakého muža – vybral si Agátu. Uršuľa to neprijala. Obvinila priateľku z bosoráctva, aby jej viac nestála v ceste za jej milým. Agátu upálili na hranici. Výčitky svedomia Uršuľu utrápili na smrť. Odvtedy sa vraj ako Čierna pani zjavuje na Michalskej veži. (Na chodníku je vidieť aj pamätnú tabuľu prvej upálenej ženy.)
