RTVS prostredníctvom novej 12-dielnej dokumentárnej série Metropola odhalí miesta a zákutia Bratislavy, ktoré sú bežnému obyvateľovi často neznáme alebo nedostupné.
Cieľom je divákom predstaviť, čím je Bratislava výnimočná, ako aj nanovo objaviť miesta, či už verejného alebo privátneho priestoru. RTVS uvedie v premiére prvý diel série Metropola v sobotu 1. mája po 8.45 h na Dvojke a následne v týždennej periodicite každú sobotu v rovnakom čase.
Bratislava vyrástla na križovatke obchodu, klímy, histórie, politiky i svetonázorov a je typická spolužitím najrôznejších prvkov. Tvorcovia dokumentárnej série Metropola pátrajú po konceptoch – princípoch stavieb, námestí, parkov, záhrad a ulíc, ktoré vznikli v metropole Slovenska. Objasňujú dôvody, prečo ich obyvatelia v danom čase potrebovali a približujú, ako ľuďom slúžia dnes. Na výpravách stretnú diváci odborníkov, či ľudí zanietených pre danú tému. V každej epizóde budú predstavené dve témy, ktoré sa vzájomne prelínajú a vytvárajú nové významové pohľady na zobrazované veci, situácie a príbehy spojené základnou témou, ktorou ostáva Bratislava. Ľudský rozmer prinesú aj vyjadrenia samotných obyvateľov.
Témy jednotlivých dielov vytvárajú pre divákov základ pre nachádzanie nových kontextov, a to nielen tých najzakladanejších, sociálnych, geopolitických a historických, ale aj kontextov priestorových. Séria zároveň odhaľuje aj dnešné prostredia, ich funkčnosť a zmysluplnosť pre náš každodenný život. Spájanie dnešného života s históriou vytvára vzájomné prepojenie v inej rovine. Počas tvorby 12 dielov série Metropola sa réžie zhostili 3 režiséri – Jaroslav Vojtek, Lenka Moravčíková – Chovanec a Miriam Petráňová.
„Séria rozpráva o stavbách a priestoroch Bratislavy z iného uhla pohľadu. Cez ich príbehy odhaľujeme nepoznanú históriu Bratislavy, ktorá ju tak zaraďuje do európskeho kontextu. A je fascinujúce, že niekedy je to len cez malý fragment pozostatku – chodník, múr, kameň…,“
hovorí jeden z režisérov Jaroslav Vojtek.
Témy jednotlivých epizód:
- Hry osudu (História a súčasnosť Lamača, Slovenský národný archív)
Bežné panelákové sídlisko Lamač sa netají svojou bohatou aj bojovou históriou. Lamačská brána víta i vyprevádza obchodníkov, vynálezcov, osvietencov, liberálov, ale sa aj lúči s transportom tisícov Židov. Známy kostol sv. Margity architekta Harminca je kópiou kostola v Terchovej. Keď sa lámu politické vetry hrozí riziko, že sa zmení i pohľad na fakty. Chrániť ich je niečo, čo spoločnosť vyžaduje a štát zabezpečuje. Archív je strategickým miestom, najvyššie položenou svätyňou poriadku. - Vrstvenie času (Kaplnka svätého Jakuba, Cintorín Kozia brána)
História mesta sa neraz skrýva pod zemou. Pod známym „Manderlákom“ našli archeológovia Kaplnku svätého Jakuba s kostnicou z 15. storočia. Keď vojdeme na cintorín pri Kozej bráne na Palisádach, miestami si môžeme myslieť, že sme v sochárskom ateliéri. V tom je čaro cintorína: živí umelci zložia poctu neraz aj svojím kolegom. - Cesty (Zimný prístav, Bratislavské pasáže)
Mesto má svoje cesty tovaru, ale aj cesty ľudí. Bratislavský Zimný prístav z prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný z bývalej lodenice. V úplných začiatkoch svojej existencie sa pýšil unikátnym dvojžeriavom, schopným zdvihnúť a premiestniť na loď, či z lode, bremená vážiace vyše 500 ton. V meste je niekoľko impozantných dobových pasáží pre peších, ktoré neboli len skratkami medzi ulicami, ale aj miestami odpočinku, nákupu, či zábavy. - Priblížiť sa svetu (Obchodný dom Prior a hotel Kyjev na Kamennom námestí, Reduta – sídlo Slovenskej filharmónie)
Obchodný dom Prior je typickým príkladom riešenia nadčasovej architektúry. Ale prečo bol vlastne postavený? Hneď vedľa naň zvysoka hladí tiež nadčasový hotel Kyjev. Slovenská filharmónia kedysi vyrástla na mieste mestskej sýpky a odvtedy v nej odsýpali zábavy až do rána. Dnes tam hrajú už len vážnu hudbu. - Postavy zo záhrobia (Ondrejský cintorín a jeho osobnosti, Rohmerov dom na Zámočníckej ulici skrýva mnoho tajomstiev) Do dejín nevchádzajú cintoríny, ale ich slávni obyvatelia. V časti Staré mesto navštívime jeden výnimočný – Ondrejský. Počas života však vlastníme honosné budovy, nákladné vikiere, vzácne stropy, či historické pivnice. Vstúpme teda do meštianskeho renesančného domu na Zámočníckej.
- Po stopách histórie (Bratislavská krížová cesta, Kalvária na Hlbokej, Horský park)
Krížové cesty nebývajú turistickými atrakciami, ale miestami rozjímania a pokory. Tá bratislavská má, oproti iným v Európe, o jedno zastavenie viac. Legendárny Horský park sa vďaka rôznym urbanistickým riešeniam zrazu ocitol v strede mesta. - Bývanie zvonku a zvnútra (Štvrť okolo Blumentálu, Bytové domy Unitas na Šancovej)
Blumentál, voľne preložené ako „údolie kvetov“, bolo niečo ako logistika, či špajza mesta: osada plná ovocia, zeleniny, hydiny, kvetov. Majere, vinohrady, záhrady, pasienky. Aby bolo z čoho brať. Dnes je to vzácna dominanta v strede mesta. Obytný súbor Unitas sa ako jeden z prvých v ozaj veľkej mierke usiloval vyriešiť zlú bytovú situáciu v meste koncipovaním jednoduchého, ale zdravého bývania pre najslabšiu vrstvu spoločnosti. - Medzi mostami (Starý most a Most SNP, Historický šport v Prešporku)
História a súčasnosť Starého mosta, ktorý si pamätá C-K monarchiu, ale aj jeho novodobého brata Mosta SNP, ktorý si pamätá už len socializmus. Oba mosty ohraničujú aj časť pravej strany Dunaja, Petržalky, kde sa dávnejšie veselo športovalo. - Hraničné značky (Hraničné kamene starého Prešporka, Tabuľky označujúce názvy ulíc)
Deliace čiary mali tú najrozličnejšiu podobu. V Bratislave nájdete na chodníkoch záhadné kamene, ktoré nám označovali priestor, majetky. Ich novodobejšia podoba má svoje varianty v uličných tabuliach označujúcich ich názvy, aby ste nezablúdili. - Kontrapunkty (Vily nad Bratislavou, Megasídlisko Petržalka)
Do Bratislavy sa v dvadsiatych rokoch húfne nanominovala česká inteligencia a zaplavila ju vilami. Pozrime sa na „previlovanú“ oblasť jej Palisád, kde je pestrá zmes vkusov a slohov. Nenásytná Bratislava sa potrebovala rozrastať nielen na konci devätnásteho storočia, ale aj v sedemdesiatych rokoch toho minulého. Aby mohla ubytovať hlavne cezpoľných, vymyslela si Petržalku, megasídlisko, akoby na truc historickému jadru oproti cez Dunaj. - Zabudnuté priestory (Pálffyho palác a židovské geto, Avión)
Paláce si nemohol dovoliť hocikto ani v polovici sedemnásteho storočia. Nuž, ale keď ste aj župan, aj kapitán Bratislavského hradu a voláte sa gróf Pavol Pálffy, tak ho máte ešte aj s terasovou záhradou.
Funkcionalistický Avión v strede mesta mal byť oslavou oslobodenia novej republiky z pazúrov monarchie. - Oheň a voda (Nobelova továreň Dynamitka, Rieka Dunaj)
Továrňam na výbušniny sa centrá miest veľmi netešia. A predsa, tá bratislavská chcela prilákať robotníkov, nuž je o niečo bližšie… Dunaj, veľký pán aj despota kedysi svojimi ramenami hlboko zasahoval do častí, kde si to teraz ani nevieme predstaviť. Jeho ľadové povodne boli postrachom obyvateľov Pressburgu.
