Bratislava predstavila svoj prvý komplexný klimatický plán pre zelenšie a zdravšie mesto. Klimatický plán, prijatý drvivou väčšinou mestských poslancov, ukazuje cestu na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent a posilnenie ochrany obyvateľov Bratislavy pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy. Opatrenia sa týkajú mesta a mestských spoločností, ale aj obyvateľov a spoločností. Predstavitelia magistrátu o tom informovali na dnešnej tlačovej konferencii.
Na príprave akčného plánu sa podieľali odborníci magistrátu a mestských organizácií, ktoré budú kľúčovými partnermi aj pri realizácii opatrení. Dáta a vstupy pre plánovanie získavali od energetických spoločností, vládnych inštitúcií, ako aj neziskových organizácií. Metropolitný inštitút Bratislavy pripravil hodnotenie zraniteľnosti jednotlivých území mesta, obyvateľov a infraštruktúry voči letným horúčavám a prívalovým zrážkam, na základe ktorého budú plánovať adaptačné opatrenia.
Klimatický plán
Cieľ 55 percent zníženia emisií do roku 2030 je v súlade s požiadavkami Globálneho dohovoru primátorov a starostov pre energetiku a klímu, ku ktorému Bratislava pristúpila v roku 2012. Inventúra skleníkových plynov ukázala, že v Bratislave sa od roku 2005 podarilo znížiť emisie o tretinu, najmä vďaka zatepľovaniu domov. Ďalšie zníženie o 25 percentuálnych bodov navrhujú realizovať prostredníctvom investícií do obnovy budov a inštalácií obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltaiky.
Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 percent emisií skleníkových plynov mesta. „Správa, prevádzka a služby mesta sú priamo zodpovedné len za 11 percent z celkových emisií na území mest,“ priblížil magistrát s tým, že mesto sa aj napriek tomu spolu so svojimi organizáciami a mestskými podnikmi sústredí na urýchlenie obnovy budov, inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie, či dokončenie komplexnej obnovy verejného osvetlenia.
Plán podporuje maximalizáciu využitia nerecyklovateľného odpadu a odpadových vôd ako zdroje energií. Opatrenia zahŕňajú napríklad modernizáciu zariadenia na energetické využite odpadov (ZEVO), výstavbu kompostárne a bioplynovej stanice či overenie možnosti využitia zostatkového tepla z odpadových vôd. V rámci udržateľnej mobility je strategickou prioritou prostredníctvom kombinácie rozličných opatrení zvyšovať podiel verejnej či pešej dopravy a cyklodopravy až na 70 percent.
V oblasti adaptácie na zmenu klímy mesto plánuje pokračovať v rozvoji zelenej a modrej infraštrukúry a v posilňovaní biodiverzity v meste. Zameria sa aj na zvyšovanie ochrany zdravia obyvateľov pri horúčavách či posilnenie krízového riadenia mesta. Pre prvé roky implementácie boli zároveň vybrané kľúčové opatrenia, ktoré mesto už v súčasnosti realizuje alebo pripravuje.
Ide o zavedenie energetického manažmentu na budovách mesta a zníženie spotreby energií mestských budov o 35 percent, inštalácia fotovoltaických elektrární na objektoch v majetku mesta, ktoré pokryjú aspoň 20 percent ročnej spotreby elektriny, dokončenie rekonštrukcie a modernizácie verejného osvetlenia so 100-percentným pokrytím LED technológiou, či vybudovanie a modernizácia 10 kilometrov električkových tratí.
Ďalšími opatreniami je vybudovanie 400 nových nabíjacích staníc pre osobné elektrické vozidlá, zavedenie Programu spolupráce s firmami na znižovaní spotreby energií, zmena Koncepcie rozvoja hlavného mesta v oblasti tepelnej energetiky s cieľom dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v teplárenstve, revitalizácia 15 parkov v rámci programu Živé miesta, vysadenie 25-tisíc stromov a krovín a inštalácia 80 pitných fontánok v meste.
Klimatický plán pripravila a bude koordinovať klimatická kancelária, ktorá bola zriadená v novembri 2023 v rámci Útvaru mestských stratégií a analýz pod vedením námestníka primátora pre životné prostredia a klimatickú zmenu Jakuba Mrvu. Dôležité bude zapojenie obyvateľov, firiem a mestských častí, ako aj predstaviteľov štátu. Partnerom projektu je v súčasnosti mestská časť Petržalka.
„Klimatická zmena je dôležitou témou aj pre naše územie a práve z toho dôvodu sme sa zapojili už v čase prípravy Akčného plánu udržateľnej klímy a energetiky (Sustainable Energy and Climate Action Plan – SECAP),“ uviedla vicestarostka Petržalky Iveta Jančoková s tým, že do plánu prispievajú konkrétnymi projektmi obnovy športovísk a škôl, ktoré budú postupne obnovovať a modernizovať v nízkoenergetickom štandarde. „Za pozornosť stojí napríklad projekt realizovaný v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom – vybudovanie Energetickej zóny Pankúchova,“ dodala Jančoková.
Vypracovanie akčného plánu bolo spolufinancované z Finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu SR v rámci projektu Klimaticky odolná Bratislava.