Už viac ako dvojmesačný lockdown premenil Bratislavu na takmer vyľudnené mesto. Ako to znášajú Bratislavčania?
Keď sa toto skončí, tak sa…
„Určite opijem od šťastia a úľavy,“ prezradil nám Imro svoje plány na prvý slobodný deň v meste oslobodenom od strašnej pandémie, ktorá nás sužuje už takmer rok. A hoci Imrich patrí k tým „šťastnejším“, ktorí kvôli korone neprišli o prácu, obmedzenia s ňou spojené doľahli aj na neho veľmi citeľne. A nielen na neho…
„Pre mňa je na súčasnej situácii najhoršie to, že nemôžem chodiť normálne do školy,“ zverila sa nám stredoškoláčka Šarlota. „Som druháčka a normálny kontakt so spolužiakmi mi už naozaj veľmi chýba. Dištančné vzdelávanie nenahradí to normálne, prezenčné, ale zvykla som si už. Čo iné mi zostáva…“ povzdychla si a bolo v tom cítiť túžbu po návrate do normálneho života, takého, aký bol predtým. So všetkým tým zhonom, hektikou, na ktorú sme toľkokrát šomrali, no všetkým nám už chýba.
Mŕtve ulice
Pandémia – Mŕtve ulice 
Pandémia – Mŕtve ulice 
Pandémia – Mŕtve ulice 
Pandémia – Mŕtve ulice 
Pandémia – Mŕtve ulice
Prešli sme sa ulicami našej metropoly a ona skutočne pripomína šípkovú Ruženku zakliatu do dlhého spánku. Prázdna Obchodná ulica, ktorá patrí k najživším tepnám Bratislavy navodzovala pocit takmer vojnového stavu. V podstate v nejakej forme vojny sa aj nachádzame. Akurát, že nepriateľ je neviditeľný, no tým nebezpečnejší a nepredvídateľnejší. Vojnu nám vyhlásil presne pred rokom.
Pacient 1
Keď takto pred rokom predstúpil pred verejnosť prostredníctvom televíznej obrazovky vtedajší premiér Peter Pellegrini a varoval nás pred šíriacim sa ochorením Covid-19, nikto z nás si nevedel celkom dobre predstaviť, čo všetko to bude znamenať pre Slovensko a aj pre naše mesto.
No už začiatkom februára zasadal prvý krízový štáb a nemocnice sa pustili do príprav boja so zákerným nepriateľom. Ten po prvýkrát prekročil našu hranicu 6. marca. Prvý pacient s potvrdeným vírusom korony bol z bratislavského kraja a pravdepodobne sa nakazil od syna, ktorý sa v tých dňoch vrátil z talianskych Benátok. O pár dní nato boli pozitívne testovaní aj jeho rodinní príslušníci. Korona sa v Bratislave udomácnila… A zdá sa, že sa jej tu, bohužiaľ, zapáčilo.
Striedavo oblačno
Prvý šok prišiel v polovici marca. Stalo sa čosi, čo nikto z nás dovtedy nielenže nezažil, ale čo si ani nevedel predstaviť. Zavreli sa brány škôl, obchody, kultúrne a športové zariadenia, nastúpila povinná karanténa pre všetkých, ktorí sa vracali zo zahraničia. Ochranné rúška sa stali povinnou výbavou a pomaly sa stali módnym doplnkom. Vstúpili sme do núdzového stavu.
V marci pocítili bratislavské hypermarkety neobvyklý nával kupujúcich. Stáli sme v dlhočizných radoch a nakupovali potraviny do zásoby, nikto nevedel, čo prinesie zajtrajšok.
No už od konca apríla sa zdalo, že sme koronu porazili. Postupne sa otvorili obchodné prevádzky, služby, a aj keď s určitými obmedzeniami, mali sme pocit, že je všetko ako predtým. Omyl. „Bezstarostné“ leto sa nám vypomstilo už začiatkom jesene.
Svetlo na konci tunela ?
Bratislava sa rozlúčila s rokom 2020 bez tradičného ohňostroja, spoločnej zábavy na nábreží a rovnako v tichosti a takmer nenápadne privítala ten súčasný. Naše mesto sa zahalilo do ťažkého mraku narastajúceho počtu pozitívne testovaných a bohužiaľ, aj mŕtvych. Zavreté školy, kultúrne zariadenia a zákaz vychádzania premenili živú Bratislavu na akési mŕtve mesto nachádzajúce sa uprostred vojnovej zóny.
Tieto zábery z centra sme nafotili koncom februára, v čase, keď už niektorí odborníci hovoria o „svetle na konci tunela“, ktoré by mali predstavovať očkovacie látky. A hoci reálny obraz Bratislavy je ešte stále veľmi smutný, aj my veríme, že to svetlo vidia nielen nevyliečiteľní optimisti, ale že čoskoro presvieti životy nás všetkých.
