Pavol Zelenay – nestor slovenskej populárnej hudby, do Bratislavy pritiahol svetové hviezdy
Kariéru inžiniera vymenil za kariéru hudobníka a stal sa doslova legendou. Skladateľ našich populárnych piesní, zakladateľ Bratislavskej lýry, dlhoročný rozhlasový redaktor. Aj napriek tomu, že už oslávil deväťdesiate narodeniny, žije aktívnym životom a stále má čo povedať aj o generácie mladším priaznivcom populárnej hudby. V našom rozhovore si zaspomínal na svoje začiatky aj na nezabudnuteľné okamihy slovenskej populárnej hudby.
Študovali ste na stavebnej fakulte, no pred kariérou inžiniera ste dali prednosť hudbe. Čo o tom rozhodlo?
K hudbe ma viedli rodičia od detských rokov. Z ich iniciatívy som sa učil hrať na husliach a na klavíri. V tínedžerských rokoch ma fascinoval dobový džez, saxofón a klarinet. V Piešťanoch v gymnaziálnom orchestri Tiger jazz som prepadol slasti kolektívneho muzicírovania. V Bratislave som začal študovať na Vysokej škole technickej. Súčasné štúdium na konzervatóriu nebolo povolené, preto som sa zapísal na vtedy jestvujúci Hudobný ústav hlavného mesta Bratislavy. Keď revolúcia v roku 1948 zmenila naše životy, aj populárna hudba a džez sa dostali do okruhu neželaných kultúrnych prejavov a ja, ako jeden z ich vyznávačov, som pred ukončením štúdia dostal umiestenku na prácu v Jáchymove. Odložil som teda záverečné skúšky o rok – to sa dalo. Po roku, v ktorom som si dokončil hudobné vzdelanie (absolvoval som hru na klarinete) sa však umiestenka nezmenila, preto som požiadal o povolanie na vojenčinu, s úmyslom školu dokončiť potom. Počas dvoch rokov vojenčiny sa v päťdesiatych rokoch v spoločnosti všetko podstatne zmenilo a ja som sa stal hudobníkom z povolania.
Veríte v osud? Alebo v to, že nič, čo sa nám v živote udeje, nie je náhoda, ale má to hlbší zmysel?
Najvýstižnejšie odpoviem asi prehlásením, že som veriaci a praktizujúci kresťan katolík, tým sa riadi aj moja životná filozofia.
Na pôdu populárnej hudby ste vstúpili na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Aká vtedy vládla v nej atmosféra?
Boli to hektické roky, plné neistoty. Začal som sa uplatňovať aj ako skladateľ. Ako som už naznačil: pôsobil som v oblasti, ktorej inšpirácie pochádzali zo Západu, takže všetci sme už iba preto boli podozriví z protištátnej činnosti. V tvorbe sa oficiálne presadzoval socialistický realizmus a pod. Podrobnejšie rozoberanie situácie by určite presiahlo priestor určený pre náš rozhovor.
Zažili ste zlatú éru Tatra revue a nielen zažili, boli ste jej spolutvorcom. Ako si na to obdobie spomínate?
Nemôžem povedať, že často, ale rád a iba v dobrom. Trvalo síce niekoľko rokov, kým sme sa ako výkonnostne vyrovnaní muzikanti našli, ale potom sme spolu prežili radostné roky tvorivej práce pre rozhlas, televíziu, koncertovali sme, nahrávali platne, filmovú hudbu a mali sme pritom dosť času na humor v priateľskom duchu. Náš kapelník Ďuri Berczeller, ktorého rodným jazykom bola maďarčina, nás, bandu muzikantov, vo chvíľach nadšenia označoval ako „moje chlapečky“. A my sme sa vo všetkom usilovali nájsť, čo by sme mu vyviedli, aby bolo veselo.
Do dejín populárnej hudby ste sa zapísali ako spoluautor Bratislavskej lýry, ktorá ďaleko presiahla rámec Československa. Ako vlastne vznikol projekt? Čo vás inšpirovalo?
Nápad usporiadať Medzinárodný festival tanečnej piesne (MFTP) sme vypracovali s priateľom Jankom Siváčkom. Obaja sme boli funkcionári vo Zväze skladateľov a hľadali sme možnosť ako pomôcť našim autorom, keďže slovenská tvorba po nástupe Šlitra a Suchého bola v kríze. Inšpiráciou nám boli početné zahraničné festivaly: Euro Song Contest, San Remo, Sopoty, a iné.
Zostavili ste Antológiu slovenskej populárnej piesne. Kto bol zakladateľom žánru?
Pri zrode slovenskej modernej populárnej piesne boli viacerí skladatelia – Alexander Aranyos, Dušan Pálka, Gejza Dusík, textári Dušan Pálka, Štefan Hoza a interpreti Štefan Hoza, Janko Blaho, F. K. Veselý. Ale bol to viac rokov trvajúci proces. Tango Alexandra Aranyosa Dita v spolupráci so Štefanom Hozom ako textárom a spevákom vyšlo na platni v roku 1934 s označením Prvé slovenské tango. Možno aj to bol dôvod, prečo bolo širokou verejnosťou prijaté.
Ako sa dívate na súčasnú slovenskú populárnu hudbu. Oslovil vás niekto konkrétne?
Pozerám sa na ňu s porozumením. Súčasná populárna hudba je určená predovšetkým súčasnej mládeži. Tá si ju obľúbi a jej obľubu si ponesie až do hrobu. Tak funguje zákon života.
A čo počúvate dnes vy? Do ktorého hudobného obdobia sa najradšej vraciate? Uvedenému konštatovaniu podlieham aj ja. Mám rád hudbu mojej mladosti, a potom ešte aj trošku hudbu z muzikálov a džezovo ponímaných štandardov.
