Agresia na urgentných príjmoch, napadnuté zdravotné sestry a stovky výjazdov mestskej polície ročne. Incidenty v nemocniciach na Kramároch a v Ružinove opäť vyvolali celospoločenskú diskusiu o tom, ako chrániť lekárov a záchranárov. Mestská polícia Bratislava spolu so Združením náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZMOPS) preto opätovne bije na poplach: Slovensko urgentne potrebuje systémové riešenie a obnovenie protialkoholických záchytných izieb. Tie na našom území chýbajú už viac ako dve desaťročia.
Historický pohľad: Od prvej záchytky na svete po ich náhly zánik
Málokto dnes vie, že systém záchytných staníc má v našom regióne bohatú históriu. Prvá protialkoholická záchytná stanica na svete bola otvorená v máji 1951 v Prahe u Apolináře (založil ju známy psychiatrický odborník Jaroslav Skála). Tento koncept sa postupne rozšíril do celého Československa a stal sa štandardnou súčasťou verejnej starostlivosti a bezpečnosti.
Systém bol navrhnutý tak, aby odľahčil zdravotnícky personál v klasických nemocniciach. Osoba pod silným vplyvom alkoholu, ktorá ohrozovala seba alebo okolie, strávila noc v špeciálnom zariadení pod dohladom lekára a zdravotníckeho personálu. Za pobyt si dotyčný musel zaplatiť, čo malo okrem bezpečnostného aj preventívno-výchovný účinok.
Po rozpadnutí Československa však záchytky postupne chradli pre nejasné financovanie a legislatívne diery. Posledné protialkoholické záchytné stanice na Slovensku oficiálne zanikli v roku 2004. Odvtedy sa celá záťaž spojená s ľuďmi pod silným vplyvom alkoholu či drog presunula výhradne na ramená urgentných príjmov, záchranárov a mestskej či štátnej polície.
Súčasný alarmujúci stav v Bratislave
Podľa údajov Mestskej polície Bratislava boli jej hliadky vyslané na bratislavské urgentné príjmy do 1. októbra až 844-krát, čo predstavuje medziročný nárast o 229 zásahov. Zároveň Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) zaznamenala za predchádzajúci rok až 350 bezpečnostných incidentov, z ktorých 212 tvorili priame fyzické útoky na personál.
Októbrové udalosť z bratislavských nemocníc (napadnutie a škrtenie mladej zdravotnej sestry či zranenie dvoch členov personálu) ukázali, že problém prerástol únosnú mieru.
„Zdravotníci majú zachraňovať životy, nie sa brániť pred útokmi. Nie je však možné, aby naše hliadky nepretržite suplovali neexistujúci systém starostlivosti o intoxikovaných ľudí,“ zdôrazňuje náčelník Mestskej polície Bratislava Miroslav Antal.
V zimných mesiacoch sa navyše urgentné príjmy často stávajú nedobrovoľným útočiskom pre intoxikovaných ľudí bez domova, čo vytvára ďalší tlak na nemocničnú infraštruktúru.
prečítajte si tiež:
Čo by obnovenie záchytných izieb prinieslo Bratislavčanom?
Cieľom návrhu nie je odpudzovať či trestať ľudí, ale vytvoriť medzeru medzi čistou zdravotnou starostlivosťou, ochranou verejného poriadku a sociálnou pomocou. Pre bežných obyvateľov hlavného mesta by obnovenie záchytiek znamenalo hneď niekoľko kľúčových benefitov:
- Kratšie čakacie doby na urgentoch: Lekári a sestry na Ružinove, Kramároch či v Petržalke by sa nemuseli dlhé hodiny starať o neagresívnych, ale silne intoxikovaných pacientov, ktorí zaberajú lôžka len na „vytriezvenie“.
- Vyššia bezpečnosť pre pacientov aj personál: Agresívni jedinci by boli odkláňaní do špecializovaného, zabezpečeného priestoru pod lekárskym dohradom.
- Efektívnejšia mestská polícia: Policajti by netrávili hodiny asistenciou pri opitých osobách v nemocniciach a mohli by sa naplno venovať hliadkovaniu v uliciach a zvyšovaniu bezpečnosti v mestských častiach.
- Model financovania: Mestské polície navrhujú vytvorenie štátneho mechanizmu financovaného napríklad z časti príjmov zo spotrebnej dane z alkoholu, pričom pilotná prevádzka by mala začať práve v Bratislave.
Záchytná izba nenahrádza nemocnicu – o tom, či pacient potrebuje akútnu hospitalizáciu (napríklad pri úraze hlavy, cievnej príhode alebo otrave), bude vždy primárne rozhodovať lekár.
Záver: Loptička je na strane štátu
Hoci Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo zdravotníctva SR nedávno podpísali memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníkov, odborníci z praxe zhodne tvrdia, že tlačidlá alarmov a policajné hliadky v čakárňach sú len liečením následkov. Skutočným systémovým krokom je obnova záchytných izieb po vzore okolitých štátov.
Pre Bratislavu ako hlavné mesto s najvyššou záťažou by bol spustený pilotný projekt záchytnej stanice prvým veľkým krokom k návratu kultúrneho a bezpečného prostredia do našich nemocníc.
