Celý projekt je spoluprácou hlavného mesta, MIB, mestskej časti Lamač a mestských poslancov.
Na Vrančovičovej ulici v bratislavskom Lamači by ľudia uvítali, keby sa zlepšili podmienky pre chodcov, vysadila sa nová zeleň, a tiež vytvorilo miesto pre spoločensko-kultúrne aktivity. Tieto podnety vzišli z rôznych participatívnych aktivít, do ktorých sa zapojilo od júna do septembra 290 obyvateľov. „Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) publikoval záverečnú správu z participácie, ktorá poslúži ako dôležitý podklad pre zadanie pre architektov, ktorí navrhujú projekty Živé miesta,“ informovala Annamária Ondrejková z MIB. Celý projekt je spoluprácou hlavného mesta, MIB, mestskej časti Lamač a mestských poslancov.
Vrančovičova ulica bola historickým jadrom Lamača, okolo ktorého sa obec postupne rozrastala. Sústreďoval sa tu spoločenský, náboženský aj kultúrny život obce. „Dnešný stav Vrančovičovej ulice nezodpovedá významu danej lokality. Poškodené a nevzhľadné betónové panely prekrývajúce potok, zanedbaná zeleň, okolie pamätníkov a problémy súvisiace s riešením dopravy si žiadajú pozornosť,“ upozornila Ondrejková. Preto MIB po konzultácii s mestskou časťou a mestskými poslancami zaradil Vrančovičovu ulicu medzi projekty programu Živé miesta na obnovu zanedbaných verejných priestorov. „Je to prvý projekt z programu, ktorý spája prvky modrej aj zelenej infraštruktúry vo verejnom priestore,“ dodala.
Tento dôležitý verejný priestor bude preriešený v celej dĺžke a profile ulice. „Aby budúca revitalizácia priniesla čo najlepší výsledok, MIB zapojil do prípravy zadania aj samotných obyvateľov. Participácie sa zúčastnilo 290 obyvateliek a obyvateľov, z ktorých väčšina býva na Vrančovičovej ulici alebo v blízkom okolí,“ ozrejmila Ondrejková. „Súčasťou prípravy kvalitného zadania pre revitalizáciu je dôkladné oboznámenie sa s územím, a to aj z pohľadu miestnych obyvateľov. Najviac rezonovali požiadavky na zníženie intenzity dopravy, opravenie opustených budov, zachovanie historickej atmosféry ulice, ale aj vysadenie novej zelene,“ priblížila riaditeľka sekcie mestských štúdií a participácie Milota Sidorová.
Respondenti vnímajú, že verejný priestor na Vrančovičovej nie je dostatočne využívaný. „Ľudia vnímajú potenciál ulice pre kultúrno-spoločenské využitia. Za vhodné označili spomienkové či historické podujatia a malé kultúrno-spoločenské podujatia, ako sú napríklad hody, výstavy či príležitostné trhy,“ uviedla Ondrejková. Ľudia považujú za prioritu výsadbu novej zelene, až 90 percent opýtaných by uvítalo stromy a 73 percent trvalkové záhony. Respondenti tiež negatívne vnímajú intenzitu automobilovej dopravy na ulici a uvítali by jej upokojenie, či už pridaním spomaľovacích prahov, zúžením vozovky alebo znížením rýchlosti, prípadne vytvorením pešej zóny s vjazdom len pre obyvateľov ulice. „Budúca Vrančovičova ulica mala mať aj bezpečný priestor pre cyklistov,“ uzavrela.
