Bratislavská plesová sezóna bola vždy udalosť, na ktorú sa mesiace vopred tešili nielen Prešporčania, ale aj dámy a páni z okolia, ktorí túžili zažiariť na tanečnom parkete v nádherných róbach.
Hoci v dávnejšej minulosti, približne v 17. a 18. storočí boli plesy viac-menej kratochvíľou aristokracie, najslávnejšie a najžiarivejšie preslávili mesto najmä v čase, keď na Bratislavskom hrade sídlil miestodržiteľský pár – dcéra Márie Terézie Mária Kristína s manželom Albertom Saským.
Po zasnežených bratislavských uliciach sa preháňali panské kočiare a nádherné barokové paláce doďaleka svietili stovkami sviec. Táto krása sa dlho netýkala poddaných jej veličenstva, zlom nastal až v 19. storočí, keď bály, takpovediac, zľudoveli.
Fašiangy milovali všetci
Až do predminulého storočia sa obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu slávilo v „zámku a pod zámkom“ odlišným spôsobom. Šľachta mala nóbl plesy, poddaní sa oddávali veseliciam v domácom prostredí i v rôznych hostincoch. Bol to čas hodovania, spadali do neho predo všetkým zabíjačky, áno, počas týchto týždňov nikto nezostával hladný. Tanečné zábavy sa vyznačovali veľkou roztopašnosťou, pravidlá „dobrého mravu“ sa často porušovali, dokonca aj dievčatá si mohli zaflirtovať s mládencami. Hovorievalo sa, že keď sú fašiangy dlhé vydajú sa aj škaredé dievky. Bujarú zábavu ukončilo pochovávanie basy o polnoci z utorka na „škaredú stredu“, keď sa začal prísny pôst trvajúci do Veľkej noci.
Stavovské a remeselné plesy
V druhej polovici 19. storočia prestávali byť plesy doménou šľachty a čoraz viac sa presúvali aj do prostredia proletariá tu. Jedným z prvých bol robotnícky bál v roku 1880. Veľmi populárny bol aj ples fiakristov, ktorý mal v spoločenskom kalendári mesta stály dátum – utorok pred Popolcovou stredou. Nebola to náhoda. Fiakristi plesali až ako poslední, keďže dovtedy boli vyťažení vozením hostí na iné bály. Ples mali aj poštári, služobníci a mimoriadne obľúbený bol aj ples prá čok. O niektorých plesoch sa zachovali dobové záznamy. Napríklad na plese železničiarov v roku 1909 predtancovalo úvodnú štvorylku okolo sto tanečných párov a túto parádu tromfol ples práčok, na ktorom tancovalo až stopäťdesiat pá rov. Neskôr štvorylku nahradila polonéza a mimoriadne populárny a efektný valčík, ktorý sa udržal na tanečných parketoch dodnes.
Popri plesoch a báloch, ktoré boli poznačené prísnou etiketou, čo im dodávalo príchuť škrobenosti, sa veľkej obľube tešili maškarné bály. V dobovej tlači sa objavovali informácie o najúspešnejších maskách sezóny a boli skutočne kreatívne. Popri tradičných, ako cigánka, žolíková karta či pierot sa objavovali aj originálnejšie – lovec žiab, bábätko v plienkach a podobne. Dnes nám len zostáva veriť, že nepríjem ná situácia, ktorá nás oberá o tradičné plesy a fašiangové veselice už čoskoro pominie a tanečné parkety opäť ožijú plesajúcimi.
