Hoci sú Vajnory s približne šesťtisíc obyvateľmi mestskou časťou patriacou k hlavnému mestu, zachovávajú si unikátny ráz dediny, nie však hocijakej. Sú plné krásna aj vďaka všadeprítomnému vajnorskému ornamentu, ktorý bol v roku 2016 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Viac nám o tomto skvoste povedala Viera Slezáková, autorka maľovaniek pre deti s týmto ornamentom a šíriteľka osvety o kultúrnom bohatstve Vajnôr.
A je sa veru čím chváliť, veď z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa rozvinuli počas 19. a prvej polovice 20. Storočia, patrí vajnorský ornament k jedným z najvýraznejších.
Každá krajina má špecifické ornamenty, ale v čase minimalizmu a čistých línií by sa mohlo zdať, že ide o vec minulosti, čosi staré a zaprášené, čo sa ťažko využije v súčasnom rýchlom svete. Odborníčka na vajnorský ornament, pedagogička Viera Slezáková nás vyvádza z omylu: „Myslím si, že ľudia sa vracajú k ľudovým motívom. Oblečenie, ako sú viazanky či blúzky, doplnky ako plátenné tašky alebo dekorácie domu sú všetko vhodné ,plátna´ na zdobenie ornamentom. Prechádzajú k nám mnohé ornamenty zo zahraničia, ale je podľa mňa dobré venovať sa tomu, čo je naše,“ vysvetľuje zanietená Vajnorčanka, zatiaľ čo my v nemom úžase obdivujeme jej nádherne zdobený kroj a dekoračné aj úžitkové predmety, ktoré pre nás pripravila.
Tvorím, tvoríš, tvoríme
Vo Vajnoroch bola asi najznámejšou tvoriteľkou ornamentov maliarka Katarína Brúderová (1882 – 1964), ktorá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike. Svoj obdiv k lokálnej ornamentalistike prejavujú obyvatelia Vajnôr v obliekaní sa do kroja pri sviatočných príležitostiach a do uchovávania a formovania tradície sa zanietene vkladajú aj miestne inštitúcie – občianske združenia a množstvo ďalších subjektov a ľudí, ktorí sa snažia udržiavať a vzbudzovať záujem o vajnorský ornament najmä u mladej generácie. Niet sa čomu čudovať, ide o skvost, ktorý by bola škoda nechať zapadnúť prachom.
Ak by ste sa chceli o vajnorskom ornamente dozvedieť viac, pani Slezáková vysvetľuje, že: „Miestny úrad Vajnory vydáva rôzne publikácie o ľuďoch a podujatiach, ktoré sa venujú tradíciám, kam patrí aj ornament, ďalej sa každoročne organizujú Dni Vajnôr v Bratislave, tiež sa usporadúvajú podujatia súvisiace s Veľkou nocou, napríklad na Kvetnú nedeľu i dožinky a, samozrejme, niečo sa verejnosť môže dočítať aj na stránke Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.“ Tu sa to však nekončí. Sympatická učiteľka a mama dvoch synov spomína aj občianske združenie Konduktor, ktoré v sérii o Slovensku urobilo film o vajnorskom ornamente. Ak by ste mali chuť vyskúšať si tvorbu ornamentu, pri ktorej si mimochodom fantasticky vyčistíte hlavu, občianske združenie Podobenka z Vajnôr v lete usporadúva Letnú školu vajnorských tradícií.
Pelikán aj dvojhlavý orol
„Tým, že som od malička bývala vo Vajnoroch, bola som s ornamentom neustále v kontakte. Do školy k nám občas prišli vajnorské ženy, ktoré sa mu venovali a mňa to jednoducho fascinovalo. Dokonca, aj keď som už neskôr študovala mimo Bratislavy, moje zošity naďalej plnili ornamenty, pri ktorých aj skvelo relaxujem,“ vysvetľuje záľubu v ornamente žena, ktorej oči pri rozprávaní o tejto vášni priam žiaria radosťou. Vzor je veľmi tvárny, keďže obsahuje hlavné prvky, ktoré možno kombinovať na nekonečné množstvo spôsobov a kompozícií a zosúladiť tak do harmonického celku.
V minulosti Viera Slezáková vytvorila aj antistresové maľovanky s týmito vzormi a tiež jednoduchšie maľovanky pre deti. „Pre ornament je typické, že sú tam zvieracie aj rastlinné motívy, tulipány, klinčeky, nevädze, divé maky, zvončeky a konvalinky, ale aj fantazijné kvety podľa maliarkinej predstavy,“ objasňuje pedagogička. Všetko, čo v minulosti ženy videli, pretvárali do formy ornamentu a tým, že Vajnory boli najmä vinohradnícka oblasť, odrazilo sa to v zdobení. „Nájdete tu hrozno, včely, úponky, vtáky, najmä pelikána. Sú polemiky, ako sa dostal do vajnorského ornamentu, je to pelikán, ktorý kŕmi mláďatá vlastnou krvou. Tým, že Rakúsko je blízko, máme aj dvojhlavého orla,“ pokračuje v pútavom rozprávaní. Samozrejme, nechýbajú ani srdiečka, veď láska hory prenáša a hýbe svetom.
Tradície sa musia zachovať
„Bývam lektorkou v škole vajnorských tradícií a mala som možnosť lektorovať aj v Dome slovenských tradícií ÚĽUV. Keď sme boli s ornamentom v Chorvátsku, ľuďom sa veľmi páčil,“ spomína Viera Slezáková na svoje miesto vo vzdelávaní pri odovzdávaní tradície ďalším. Keďže Veľká noc klope na dvere a jej kraslice nachádzajú spokojných odberateľov aj u našich západných susedov, rozhodla sa ponúknuť rýchlokurz zdobenia kraslíc bavlnkami aj vám. Jej motivácia spočíva v túžbe udržať ornament živý aj pre ďalšie generácie. „Bola by som najradšej, keby sa ornament posúval ďalej a potešilo by ma, ak by sa dostal do povedomia aj v zahraničí. Keď chodím s kraslicami na výstavy do Rakúska, stretávajú sa tam s veľkou obľubou,“ uzatvára rozprávanie.
Autor: Silvia Ciprušová
Foto: Ramon Leško