Posted on: 16. apríla 2022 Posted by: SITA Comments: 0
Územný plán bráni výstavbe nových bytov, tvrdí Inštitút urbánneho rozvoja
T.O.P. Auto Bratilava

V rozvojových parcelách niektorých mestských častí sa podľa IUR takmer nepočíta s viacpodlažnou rezidenčnou výstavbou.

V Bratislave chýbajú desiatky tisíc nových bytov, riešeniu tohto deficitu však bráni územný plán mesta, tvrdí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR). „V rozvojových parcelách niektorých mestských častí totiž nepočíta prakticky so žiadnou viacpodlažnou rezidenčnou výstavbou. Naopak, vo veľkom by sa mohli stavať ďalšie nákupné centrá, ktorých je vzhľadom na počet obyvateľov už nadbytok,“ uvádza IUR. Podľa neho je otázne, či sa v najbližších rokoch podarí tento nepomer zvrátiť, a s ním aj rastúce ceny novostavieb, ktoré sa čoraz viac stávajú cenovo nedostupné.

Inštitút konštatuje, že na celom území mesta je pre viacpodlažnú bytovú zástavbu v rozvojových územiach určených necelých sto hektárov plôch. „Nízkopodlažná bytová výstavba môže počítať s takmer 1 150 hektármi, čo je viac ako desaťnásobok,“ uvádza IUR. „Tento typ budov je pritom vhodný predovšetkým na predmestia či pre vzdialenejšie bratislavské štvrte ako Devínska Nová Ves, Vajnory alebo Dúbravka. Územný plán Bratislavy ju však presadzuje aj priamo v centre či v takzvanom vnútornom meste,“ myslí si výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Najvypuklejšie je to podľa IUR v Novom Meste, ktoré má v rozvojových územiach pre viacpodlažnú rezidenčnú výstavbu nula hektárov pozemkov a až 133 hektárov je určených na nízkopodlažnú výstavbu. „Ďalších takmer 60 hektárov je vyčlenených pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu, ako sú kancelárske komplexy a nákupné centrá. Na lokálnu vybavenosť sa ušiel necelý hektár,“ poznamenal inštitút s tým, že nula hektárov svieti v kolónke viacpodlažná rezidenčná výstavba aj v rozvojových územiach Starého Mesta. „V Karlovej Vsi je to necelých 1,4 hektára, v Ružinove 16,76 hektára a v Petržalke 60,56 hektára,“ dodáva.

V rámci stabilizovaných území, v ktorých je však povoľovanie výrazne zložitejšie, je na tom z pohľadu územného plánu viacpodlažná rezidenčná výstavba lepšie, tvrdí IUR. „V Novom Meste je pre ňu vyčlenených takmer 100 hektárov, v Ružinove cez 200 a v Petržalke necelých 280 hektárov. Kým však rozvojové územia počítajú aj s novou výstavbou na doteraz nezastavaných plochách, alebo s projektmi väčšieho rozsahu, v stabilizovanom území ide skôr o dostavby, prístavby či nadstavby existujúcich budov. Novostavby sú povolené, len ak nemenia charakter lokality,“ vysvetľuje inštitút. Riešením je podľa neho zmena územného plánu Bratislavy a preklasifikovanie aktuálnych stavebných pozemkov na funkcie, po ktorých je dopyt.

T.O.P. Auto Bratilava

Pridaj komentár