Významný finančník a ekonóm pôsobil na rozhodujúcich postoch počas všetkých zásadných reforiem nášho štátu. Či už išlo o zavádzanie slovenskej meny súvisiacej so vznikom samostatnej republiky alebo jej prechodu na euromenu. Pôsobil ako predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ako v tomto smere hodnotíte Slovensko?
Predsedom rozpočtovej rady som bol do septembra 2020. Vznik rady a schválenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti považujem za výnimočný akt, lebo politici si neradi sami nad sebou zavádzajú kontrolný mechanizmus a nezávislú inštitúciu, a navyše zákon bol schválený ako ústavný. Vznik rozpočtovej rady, jej činnosť a aj samotný zákon boli veľmi pozitívne hodnotené aj zahraničnými expertmi. Slovensko začalo po roku 2014 aj vďaka ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti konsolidovať verejné financie a znižovať hrubý dlh. Rozpočtová rada ale mnohokrát upozornila, že priaznivé makroekonomické obdobie vytváralo podmienky na to, aby sa dlh znižoval podstatne rýchlejšie. Je to dôležité najmä pre to, aby sme mali rezervy na zlé časy, aby vláda mohla pomôcť ekonomike a občanom. Tie, žiaľ, prišli nečakane už v roku 2020, a keby bola vláda využila predchádzajúce obdobie dobrých časov zodpovednejšie, mohol byť dopad tejto krízy na verejné financie podstatne menší a pomoc občanom výrazne vyššia pri udržateľnom vývoji verejných financií.
Ako rodák z Bratislavy určite citlivo vnímate rozvoj nášho hlavného mesta. Dáva nám tento vývoj dôvod na optimizmus?
Vývoj Bratislavy hodnotím vo všeobecnosti pozitívne. Za posledné roky sa výrazne zmodernizovala. Vznikajú nové, moderné oblasti, mnoho sa stavia či už obchodných priestorov, kancelárií a relatívne aj bytov. Dobrý príklad je dynamický rozvoj v oblasti Bratislava Nivy alebo nábrežie Dunaja. Viaceré nové projekty sú aj architektonicky veľmi pekné, projektované významnými architektami. Je len na škodu, že do niektorých projektov nevhodne zasahujú tzv.odborníci, ktorí ich len brzdia. Sú, samozrejme, aj problémové oblasti, napríklad nekonečný príbeh hlavnej stanice a filiálky, stále nedokončené prepojenie centra a Petržalky električkou alebo námestie Slobody, ale v zásade sa pozerám na vývoj mesta optimisticky.
Prejdime na trochu poetickejšiu tému. Ktoré zákutia Bratislavy ste vnímali ako chlapec, študent, za tie najmalebnejšie, a ktoré sa podľa vás z mapy mesta už natrvalo vytratili?
Mladosť som prežil na ulici pod hlavnou stanicou. Príliš malebné miesto to nebolo, pamätám si ešte parné lokomotívy, ktoré intenzívne ničili vzduch pri našom dome. Ale aspoň sme mali možnosť hrať futbal na už neexistujúcich ihriskách a tenis na ešte stále aktívnych tenisových kurtoch Lokomotívy. Tie miesta, kde sme hrávali futbal, už neexistujú, ale nie je ich škoda, lebo neboli to kvalitné miesta. Ako študenti sme zas trávili voľný čas najmä večer na Vysokej a Obchodnej ulici, kde boli viaceré vinárne a kde sa dalo lacno posedieť s priateľmi. Obchodná ulica však aktuálne nie je to, čím by sme sa mohli chváliť. Prirodzene, mesto sa v porovnaní s mojou mladosťou veľmi zmenilo, ale zmeny, ktoré sa realizovali za socializmu, Bratislavu nezlepšovali a ani neboli veľmi atraktívne. Najviac však zazlievam zničenie časti starého mesta kvôli výstavbe mosta SNP. To bola ukážka bezcitnosti vtedajších mestských funkcionárov.
Na ktorých miestach Bratislavy a jej okolia najradšej relaxujete?
V posledných rokoch som sa stal vášnivým bicyklistom. Bývam na Kolibe, z domu mám kúsok do lesa, a v ňom veľmi rád jazdím po lesných cestách v okolí Železnej studničky, Kačína, Pánovej lúky, malého Slavína. V poslednom období tam opravili cesty, dali na ne nový asfalt a je naozaj radosť po nich jazdiť. Príroda je tam krásna a pobyt v nej mi robí naozaj potešenie. Ale s potešením sa preveziem i po dunajskej hrádzi z Petržalskej strany.
Na čo ste, čo sa týka nášho mesta, naozaj pyšný a čo rád ukazujete aj návštevám zo zahraničia?
Myslím si, že pekná je časť centra v okolí Hviezdoslavovho námestia. Sú tam opravené domy, krásna budova Slovenského národného divadla a Reduty, slušné reštaurácie, a je tam príjemná atmosféra na trávenie voľného času. Veľmi sa teším, keď sa dokončí rekonštrukcia národnej galérie, ktorá otvorí a prepojí námestie smerom k Dunaju a vytvorí sa ďalšie kultúrno spoločenské centrum v tejto časti mesta.
Naopak, v čom vidíte nedostatky?
Ak sa pýtate, čo mi prekáža v rozvoji Bratislavy, tak je to deštruktívny prístup niektorých takzvaných „aktivistov“ k niektorým projektom. Napríklad ochrana starého PKO, ktoré bolo už úplne zdevastované a mesto nebolo ochotné venovať prostriedky na jeho obnovu, ale napriek tomu takíto „aktivisti“ na veľa rokov zastavili novú výstavbu v tejto oblasti a priestor je už mnoho rokov nedokončený. To isté sa deje teraz okolo Istropolisu. „Odborníci“ sa snažia ochrániť zanedbaný dom odborov, ktorý odborári už nechceli, predali ho, ale snažia sa zastaviť projekt, ktorý by mohol celý priestor oživiť a vytvoriť tam plnohodnotné nové kultúrne centrum, kancelárie a byty, ktorých je stále v Bratislave nedostatok. Mestu stále chýba efektívna parkovacia politika. Je to nepochopiteľné, pretože problém parkovania majú dlhodobo vyriešené okolité hlavné mestá ako Viedeň alebo Praha, a stačí sa len nimi inšpirovať.
Čo pre vás Bratislava znamená?
V Bratislave som prežil celý svoj život cítim sa v nej veľmi dobre. Viac ako rok som žil a pracoval v Paríži v OECD, takže môžem porovnať život v týchto mestách. Samozrejme, Paríž je mimoriadne, úžasné mesto s mimoriadnymi pamiatkami, excelentnými reštauráciami a kaviarňami a výnimočnou atmosférou, ale na bežný život má mnoho negatív. Komplikovaná doprava, dlhé presuny, komplikované parkovanie, vysoké ceny. Bratislava takéto negatíva v takom rozsahu nemá. Nie je to síce svetová metropola, ale to považujem za výhodu. Je to mesto tak akurát, ani príliš veľké, ani príliš malé. Žije sa tu jednoduchšie, vzdialenosti sú kratšie, máme dostatočné kultúrne aj spoločenské možnosti a v priemere je tu aj slušná životná úroveň. Bratislava má výbornú polohu – blízko sú lesy, rieka a dobré možnosti na oddych. Takže ak sa pýtate na to, čo pre mňa Bratislava znamená, tak je to mesto, v ktorom rád žijem a nemenil by som ho za iné.
