Dátum: 15. novembra 2020 Autor: Katarína Hanzelová Komentáre: 0
Bratislavské cintoríny

V novembri cintoríny ožívajú. Nielen množstvom návštevníkom, ale aj spomienkami, ktoré prinavracajú čas dávno minulý. V záplave kvetín pripomínajú záhrady a zvláštna vôňa horiacich sviec, rozpráva príbehy, ktoré si vzal čas.

Navštívte spolu s nami historické cintoríny nášho mesta a pristavme sa spolu pri náhrobkoch osobností, ktoré vytvárali naše dejiny.

CINTORÍN PRI KOZEJ BRÁNE

Cintorín pri kozej bráne
Cintorín pri kozej bráne

Evanjelický cintorín, patrí k významným pietnym miestam v Bratislave a je dôležitým svedectvom slávnej histórie dnešného hlavného mesta Slovenska.
Pochádza z 18. Storočia a aktívne sa tu pochovávalo až do polovice minulého storočia.
Okrem mnohých zaujímavých náhrobníkov sa na Cintoríne pri Kozej bráne nachádzajú dve významné stavby. Koncom 18. storočia v juhozápadnej časti cintorína postavili arkádovú hrobku uhorského šľachtica, baróna Jána Jesenáka (1800 – 1849). Bývalého nitrianskeho župana, účastníka uhorského odboja, po udalostiach v revolučných rokoch 1848 – 1849, v Pešti 10. októbra 1849 popravili. Tu aj uložili jeho telesné ostatky. Až na základe povolenia ich v roku 1867 exhumovali a previezli do barónovej vlasti.
Na cintoríne pri Kozej bráne našlo miesto svojho posledného odpočinku viacero významných osobností kultúrneho, spoločenského ale i vedeckého, hospodárskeho a náboženského života Bratislavy. Ich hroby zdobia náhrobky často vysokej umeleckej či historickej hodnoty od najznámejších bratislavských umelcov, napr. Alojza Rigeleho, Fraňa Gibalu, Ladislava Majerského Ludwiga Macka a ďalších.
Zo známejších osobností pochovaných na cintoríne si pozornosť zasluhujú napr. hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, vynálezca Ján Bahýľ, divadelný režisér Miloš Pietor a nájdeme tu rodové hrobky príslušníkov aristokracie, popredných bratislavských vinárskych, obchodníckych, remeselníckych rodín, evanjelických duchovných, vojakov, mešťanostov, politikov a ministerských úradníkov.

ONDREJSKÝ CINTORÍN

Ondrejský cintorín
Ondrejský cintorín

Katolícky cintorín, patrí k najstarším bratislavským cintorínom.] Založený bol v roku 1784 a pôvodne patril mestskej farnosti svätého Martina.
Pochovávalo sa na ňom až do päťdesiatych rokov 20. storočia, v súčasnosti sa tu pochovávajú ľudia iba výnimočne spomeňme aspoň herca Júliusa Satinského. Cintorín, ktorého rozloha je približne 6.ha, bol v roku 1988 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Na cintoríne je pochovaných veľa významných ľudí – nachádzajú sa tu hroby a krypty šľachtických rodov a mešťanov, predstaviteľov vrchnosti mesta, svetských aj duchovných predstaviteľov, obyvateľov mesta, vojenských veliteľov a uhorských dôstojníkov, rôznych známych osobností mesta a tiež hodnostárov monarchie.
Miesto svojho posledného odpočinku tu našiel aj legendárny bratislavský podnikateľ, staviteľ nášho prvého mrakodrapu Rudolf Manderla, ikonická postava nášho mesta Ignác Lamár, Schöner Náci, Vavro Šrobár, Ignác Gessay, či Ferdinand Matinengo. No nájdeme tu aj mená, ktoré rezonovali nielen u nás, v podunajskej monarchii, ale aj vo svete. Dodnes sme celkom nedokázali rozlúštiť záhadu bratislavského rodáka, Karola Jettinga, osud ktorého inšpiroval aj Daniela Defoa k napísaniu románu Robinson Crusoe. Jeho dobrodružná cesta po svete našla svoj koniec práve tu. V meste v ktorom sa narodil, má aj svoj hrob. Pochovaný je tu aj slovenský básnik, predstaviteľ katolíckej moderny Andrej Žarnov, či prvý slovenský prezident
Michal Kováč.

MAUZÓLEUM CHATAMA SOFERA

Miesto najstaršieho židovského cintorína.
Hrobka rabína bratislavskej židovskej obce Chatama Sofera ( 1762 – 1839) dodnes predstavuje pútnické miesto židov. Otvorené bolo v roku 2002 na 240. výročie jeho narodenia. Objekt je v nominácii na zápis do svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa na mieste najstaršieho židovského cintorína v Bratislave, ktorý bol založený v 17. storočí, keď rodina Pálffyovcov povolila Židom pochovávať ich zosnulých blízko hradného opevnenia. Bol využívaný až do roku 1847. V roku 1942 po veľkej povodni bola väčšina hrobov zatopená. Zachovalo sa len 23 hrobov a 41 náhrobných kameňov, vrátane hrobu rabína Chatama Sofera.
Architektúra mauzólea vyzdvihuje osobitosť miesta, ktoré je pre Soferov celosvetový význam miestom návštev z celého sveta.
Prirodzene, že významné osobnosti, ktoré vytvárali nielen naše, ale aj celoeurópske, či svetové dejiny, nájdeme aj na mnohých ďalších cintorínoch mesta. Či je tu už cintorín v Slávičom údolí, alebo Martinský. Nemôžeme zabudnúť ani na pietne miesto Slavín, kde našli svoj hrob stovky, ba tisíce bojovníkov, ktorí v druhej svetovej vojne položili svoje životy za našu slobodu. Tým všetkým, ale aj mnohým ďalším patrí naša spomienka a vďaka.

Pridaj komentár