Jedným z riešení je rozšírenie a modernizácia kapacít materských a základných škôl a súvisiacej infraštruktúry so zavádzaním prvkov SMART školy.
V Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) chýbajú kapacity v materských a základných školách, ale aj moderná infraštruktúra. „Učiteľské povolanie za posledné roky stratilo na atraktivite. Aj to spôsobilo, že v školstve chýbajú pedagogickí i nepedagogickí pracovníci. Výnimkou nie je ani regionálne vzdelávanie, ktoré sa borí s množstvom ďalších akútnych problémov,“ uviedla v tlačovej správe hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Medzi hlavné problémy regionálneho vzdelávania patrí akútny nedostatok kapacít a vysoký modernizačný dlh materských škôl. „Pre zabezpečenie očakávanej miery zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov je potrebných vytvoriť 2 300 až 2 500 nových miest. Rovnako je to aj v prípade základných škôl, kde chýba takmer 370 nových tried, 240 v meste Bratislava, 79 v okrese Senec a 49 tried v okresoch Pezinok a Malacky,“ upozornil kraj s tým, že v BSK je zároveň najnižší podiel študentov na odbornom vzdelávaní a príprave. „Súvisí to aj s nedostatkom a absenciou moderných a dobre vybavených odborných učební. Zastaralé sú aj kuchyne, jedálne, telocvične, knižnice, ako aj športoviská v areáloch škôl,“ dodáva samospráva.
„Jedným z riešení je rozšírenie a modernizácia kapacít materských a základných škôl a súvisiacej infraštruktúry so zavádzaním prvkov SMART školy. Išlo by o zelené, digitálne a inkluzívne školy s kvalitnými odbornými učebňami, s dostatočnou kapacitou kuchýň, jedální, telocviční a so školskými areálmi, ktoré by boli úplne otvorené a prístupné aj širokej verejnosti,“ konkretizuje riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová. Ďalej by bolo potrebné podporiť centrá odborného vzdelávania a prípravy a tiež duálne vzdelávanie s cieľom vytvoriť prostredie pre kvalitné odborné vzdelávanie, ktoré rešpektuje trendy trhu práce a výzvy spojené s potrebami Priemyslu 4.0, ako napríklad robotizácia, automatizácia a digitalizácia.
Samozrejmosťou je aj vybudovanie komplexných kampusov stredných škôl, ktoré sú kľúčovým prepojením praxe a teoretického vzdelávania. „Žiaci tu nájdu všetko pod jednou strechou alebo v jednom areáli – vzdelávanie, prax či voľnočasové aktivity. Ide o modernú infraštruktúru na princípe smart školy, kde je umiestnených viacero škôl s rovnakými a nadväzujúcimi odbormi tak, aby mohli spolu zdielať nielen infraštruktúru, ale aj ľudský kapitál,“ vysvetľuje BSK. Ako dodáva, bez eurofondov by nevznikol kampus pre vinohradnícku školu v Modre, bioenergetiky v Bernolákove ani zdravotnícky na Boroch v Bratislave či zdravotno-športový v Petržalke.
„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja. Podporujeme predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“ uzavrel predseda BSK Juraj Droba.