Bratislavský kraj bol na území Slovenska prvý, ktorý sa musel popasovať s pandémiou koronavírusu. Bratislavský župan Juraj Droba ako prvý na Slovensku ohlásil rázne opatrenia.
Po potvrdení vírusu na území kraja ste ako prví ohlásili zatvorenie stredných škôl, nariadili ste povinné nosenie rúšok na úrade i prísne hygienické opatrenia. To všetko oveľa skôr ako v iných krajoch. Ako tento krok vyhodnocujete spätne?
Zatvoriť školy bolo v tej chvíli to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Pôvodne sme boli obviňovaní, že vyvolávame zbytočnú hystériu, no vedeli sme, čo robíme. Ako prví sme nabrali odvahu. Dovolím si povedať, že keby sme to neurobili, Slovensko by malo vážny problém. K tomuto kroku nás priviedli viaceré faktory. Bolo krátko po jarných prázdninách a veľa našich školákov strávilo prázdniny na lyžovačke v Rakúsku či v Taliansku. K tomu pribudli obavy rodičov školopovinných detí z okresu Malacky, kde sa objavil prvý prípad potvrdeného koronavírusu. A v neposlednom rade, znepokojovala nás aj letargia Ústredného krízového štábu. Skrátka, niekto musel byť prvý, kto urobí nepopulárne opatrenie.
Počas Veľkonočných sviatkov sa prejavila nákaza aj v zariadení sociálnych služieb v Pezinku, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti župy. Čo bolo v tejto situácii pre Vás najnáročnejšie?
Bola to nová situácia pre každého. Nová a absolútne neznáma. Pre klientov, pre zamestnancov, ale aj pre nás na župe. Napriek obrovskému tlaku sme museli všetci zachovať chladnú hlavu a pokoj. Župný krízový štáb bol v nasadení takpovediac 24 hodín denne. Naši zamestnanci v zariadení sociálnych služieb pracovali v mimoriadne náročnom a rizikovom prostredí. Sú to pre mňa ozajstní hrdinovia.
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Dá sa aj pri takejto pandemickej situácii povedať, že priniesla niečo dobré?
Renesanciu ľudskosti a spolupatričnosti. Priniesla uvedomenie, aké dôležité sú zdravie, rodina, obetavosť či odvaha. Koronakríza nám ukázala aj význam nedoceňovaných povolaní. Zrazu sme si viac začali vážiť prácu sestričiek, predavačov, ošetrovateľov, vojakov, hasičov… Práve oni všetci nám ukázali pravý význam slova poslanie. Záleží nám na tom, aby vedeli, že dobrým príkladom pre celý svet sme najmä vďaka nim. Verím že zodpovednosť, súdržnosť či starostlivosť ostanú v našich životoch aj naďalej. A my im za to ĎAKUJEME.
