Devín je významný symbol Bratislavy a Slovákov, o tom niet pochýb. Za svoj ho však nepovažovali iba Slováci ale aj Česi, Maďari a Nemci. A práve Nemecko v období 2. svetovej vojny malo s Devínom veľké plány.
Pripojenie Devína k Nemecku
Oficiálnym dôvodom, pre ktorý bolo potrebné pripojenie Devína k Nemeckej ríši bolo zloženie obyvateľstva, ktoré tam počas 2. svetovej vojny žilo. V roku 1937 tam žilo 859 Nemcov, 492 Slovákov a Čechov a 51 Maďarov. Zároveň však bola známa aj druhá, logickejšia teória, podľa ktorej bolo devínske hradné bralo spolu s Devínskou Kobylou strategickým územím, z ktorého sa dalo dokonale pozorovať okolie. Dôležité bolo aj miesto sútoku Dunaja a Moravy, pretože sa tu plánovalo vybudovanie kanála Dunaj – Odra. Devín bol nakoniec pripojený k Nemecku 24. novembra 1938. Na mieste bývalého miléniového pamätníka na devínskom brale bola zvesená československá vlajka a nahradená bola ríšskou vlajkou s hákovým krížom. Život na Devíne však pokračoval ďalej. Konali sa zábavy, kultúrne podujatia, omše (aj keď iba v nemčine) a deti sa počas vojny v škole učili iba po nemecky. Slovenská výučba v tomto období úplne zanikla.
Prístav ako súčasť veľkolepých plánov Ríše
Po pripojení Devína k Ríši, začali prichádzať smelé plány, čo by sa v tejto oblasti dalo vybudovať. Jedným z plánov bolo aj vybudovanie najväčšieho vnútrozemského prístavu v Európe. Tento prístav sa mal vybudovať vďaka kanálu Dunaj – Odra, ktorý plánovali Československo a Nemecko postupne budovať každý na svojom území. Prístav mal slúžiť nielen na prepravu vojenského materiálu a zásob, ale aj na obchodné aktivity, čím by sa zvýšila hospodárska stabilita a vojenská efektivita vtedajšieho nacistického režimu. V roku 1939 dokonca začali prípravné práce pre vystavanie prístavu avšak pre pokračujúcu vojnu sa tak nestalo. Medzi ďalšie plány patrilo napríklad aj postavenie mosta cez Dunaj, ktorý by spájal Devín s východným Nemeckom, no tiež sa tak nestalo. Azda jediné, čo sa počas tejto etapy stihlo reálne uskutočniť bolo opravenie školy a vybudovanie kanalizácie a vodovodu. Hoci sa teda výstavba najväčšieho prístavu v Devíne napokon nerealizovala, navždy zostane zaujímavou kapitolou v histórii Slovenska počas 2. svetovej vojny. Pripomína nám totiž ambície a stratégie tej doby ale zároveň aj prekážky, ktorým bolo nutné čeliť.