Fotila vari každého, kto niečo znamenal. Fotografka ZUZANA MINÁČOVÁ sa do dejín fotografie zapísala umeleckými, angažovanými či reportážnymi snímkami.
Môže sa pochváliť aj bohatou zbier kou portrétov hollywoodskych hviezd, ktoré počas svojej kariéry nafotila. Pôsobila ako oficiálny fotograf na najprestížnejších filmových festivaloch, predovšetkým v Karlových Varoch.
Zuzana Mináčová sa narodila 24. sep tembra 1931 v Bratislave. Pochádza zo židovskej rodiny, otec pracoval ako lekár. Mala len trinásť, keď ju v roku 1944 spolu so sestrou odvliekli do koncentračného tábora v Seredi a odtiaľ do koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Tu na vlastnej koži zakúsila hrôzy nacistického režimu a už nikdy na ne nezabudla.
Väčšina z jej príbuzných zahynula. Po skončení vojny sa vrátila domov do Brati slavy a vyštudovala fotografiu na Strednej škole umeleckého priemyslu. Od tých čias sa fotoaparát stal jej neodmysliteľ nou súčasťou. Mapovala všetky udalosti a dramatické momenty, ktorými naša krajina prechádzala. Zamestnala sa v bratislavských ateliéroch Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe, kde pra covala vo funkcii vedúcej oddelenia fotografie až do roku 1990.
Po nástupe mečiarizmu a následnom zradikalizovaní sa nacionalistických síl sa Zuzana Mináčová rozhodla v roku 1993 opustiť Slovensko a presťahovať do Prahy, kde žije dodnes.
Vlani v septembri oslávila 90 rokov. Napriek veku a rokom, ktoré strávila mimo našej republiky, Bratislavčania na ňu nezabudli. V čitateľskej ankete Osobnosť Bratislavy ju navrhli na toto prestížne ocenenie. Keď sme sa s ňou skontaktovali, aby sme jej to oznámili, bolo cítiť v jej hlase dojatie a radosť. Poskytla nám tento krátky rozhovor. Vyznáva sa zo svojich pocitov, ktoré v nej vyvolávajú spomienky na rodné mesto.
Bratislavu nosím v srdci
Okrem krásneho detstva ste v Bratislave museli, žiaľ, prežiť aj hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Aké sú vaše prvé spomienky na detstvo v predvojnových časoch? Ako ste vnímali svoje rodné mesto?
V Bratislave som sa narodila, tu som chodila do škôlky. Učarovalo mi, že som v škôlke vystupovala v divadelných hrách a mala mnoho kamarátov. A keď som išla do prvej triedy, práve otvorili Hodžovu školu. Bola som pyšná, že mi dovolili samej ísť do školy a po vyučovaní domov na Gunduličovu ulicu, kde sme bývali… Do koncentráku Osvienčim som sa dostala, keď som mala trinásť rokov a zázrakom som to prežila.
Po skončení vojny ste tu prežili dlhé desaťročia ako slávna a uznávaná fotografka. Bola Bratislava jednou z vašich múz?
Po strastiplnom návrate do Bratislavy som znovu začala chodiť do školy, ale po tom, čo som prežila, sa mi škola zdala veľmi malicherná. Čo ma skutočne bavilo, bolo chodiť tancovať do kaviarne Taranda (na nádvorí dnešnej Slovenskej národnej galérie – pozn. red.), tam boli aj v nedeľu čaje o piatej. V roku 1947 tam spievala černošská speváčka, a tá mi učarovala.
Fotografkou som sa stala náhodou, lebo naproti nášmu bytu otvorili školu umeleckého priemyslu. Rozhodujúce pre mňa bolo, že prijímali bez prijímacej skúšky, lebo museli agitovať, aby sa tam nejakí žiaci prihlásili. Vybrala som si fotografický obor. Ako devätnásťročná som začala pracovať v Slovenskom filme ako fotografka, spoznala som Paľa Bielika, Karola Kršku… Úspechy sa dostavili bez toho, aby som sa snažila. Čo bola moja múza, to som nevedela, ale veľa som o práci rozmýšľala, a to mi pomohlo. Na neopakovateľnú atmosféru mojich bratislavských výstav nikdy nezabudnem.
Od roku 1993 žijete v Prahe, odišli ste pre narastajúci nacionalizmus. Ako si vysvetľujete fakt, že Bratislava, tradične multikultúrne a multinárodnostné mesto, sa mohlo tak zradikalizovať?
Nikdy som neplánovala z Bratislavy odísť, ale keď po roku 1989 niektorí znovu začali spievať gardistické piesne – Rež a rúbaj do krve, povedala som si, že keď sa moji rodičia neodhodlali odísť, kým ešte bol čas, ja to urobím. Nebola som sama, mnoho význačných ľudí tiež odišlo. Bolo ťažké v šesťdesiatke začať novú existenciu. Ale vyhľadala ma veľmi dobrá agentúra, spoznala som mnoho zaujímavých ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi. V roku 1991 sa stal Jiří Bartoška prezidentom Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary a pozval ma k spolupráci. Viacerí ho od toho odhovárali, vraj som na tú prácu stará, ale on na tom trval. A tak tam pracujem dodnes.
Napriek všetkému, teda aj tomu zlému, čo ste v Bratislave prežili, aké miesto zaberá vo vašom srdci? Vraciate sa často do svojho rodiska v spomienkach?
Dnes sú Slovensko a Česko dva štáty a myslím, že si vedú dobre. Do Bratislavy sa vraciam v spomienkach a pri stretávaní s dávnymi priateľmi. Bratislava je mesto, ktoré je pre mňa stále najdrahšie.
14. ročník čitateľskej ankety Osobnosti Bratislavy
Posielajte svoje tipy na laureáta ocenenia Osobnosti Bratislavy
Prestížne ocenenie Osobnosť Bratislavy udeľuje mesačník všetkých Bratislavčanov Metropola
už od svojho vzniku. Tohto roku vstupuje už do svojho
13. ročníka. Za ten čas získali titul osobnosti ako Anton Srholec, Ladislav Chudík, Gabriela Belopotocká a ďalší.
V roku 2021 sa osobnosťami Bratislavy stali: herec Vladimír Černý, operná speváčka Adriana Kučerová, harfistka Katarína Turnerová, folklorista Jaroslav Moravčík, módna návrhárka Renata Kliská, manažérka Edita Szabóová, ekonóm Ivan Šramko, lekárka Leopoldína Schneidová a rozhlasový redaktor Pavol Zelenay.
Určite aj vo vašom okolí žijú osobnosti, ktoré si svojou prácou a životnými postojmi zaslúžia ocenenie. Pošlite nám na adresu redakcie vaše tipy a nezabudnite pripojiť aj krátke zdôvodnenie, prečo práve tento človek by si zaslúžil toto ocenenie. Vyhodnotenie čitateľskej ankety sa dozviete počas slávnostného večera v decembri.
Partneri
