Tvrdí o sebe, že liečebné kúpeľníctvo je jej celoživotnou záľubou, možno až závislosťou. Bola dlhoročnou lekárskou riaditeľkou Kúpeľov Trenčianske Teplice, je prezidentkou Európskeho zväzu kúpeľov, vyučuje balneológiu na vysokej škole, je autorkou odborných a vedeckých prác z oblasti balneológie.
- Vyštudovali ste medicínu, no zo všetkých odborov vyhrala u vás práve reumatológia, balneológia a liečebná rehabilitácia. Čo vás motivovalo?
Byť lekárkou bol môj detský sen. V piatom ročníku štúdia medicíny ma z psychiatrie skúšal profesor Pogády. Zaujala som ho svojim záujmom o tento odbor a priamo na skúške mi po promócii ponúkol prácu v Krajskej psychiatrickej liečebni v Pezinku. Ponuku som prijala, ale moje predstavy v realite narazili na vtedajšie drastické liečebné postupy, ktoré som pokladala za nehumánne. Odvtedy vnímam zdravie ako výsledok fyzickej aj duševnej rovnováhy. Vždy som v rokoch lekárskej praxe zohľadňovala v liečbe aj stav duševného zdravia svojich pacientov. Následne som cez internú medicínu, celkom náhodne, prišla do kúpeľov Nimnica, kde v tom čase bežala kvalitná kúpeľná liečba najmä respiračných ochorení a cukrovky (zriadená tam bola aj JISka, laboratórium aj rtg pracovisko). Veľmi dôležitým momentom pre mňa bolo to, že Kúpele Nimnica boli vysunutým pracoviskom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie (sídlo bolo v Bratislave), a tak som sa v týchto kúpeľoch začala venovať aj vede a výskumu v oblasti balneológie a klimatológie. V Nimnici sa teda rozvinula moja celoživotná záľuba a vlastne možno až závislosť na liečebnom kúpeľníctve. Nasledovala špecializácia v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia. V osemdesiatych rokoch potom prechod do väčších kúpeľov Trenčianske Teplice s väčšími možnosťami odborného rastu. Keďže zameranie týchto kúpeľov bolo predovšetkým na choroby pohybového aparátu, tak prišla aj špecializácia z reumatológie. - V tejto oblasti ste dosiahli významné úspechy. Ktorý z nich považujete za váš najväčší a naopak, kde ste museli prekonávať najväčšie prekážky?
V mojom profesionálnom živote bol určite rozhodujúci rok 1989. Ako nestraníčka som stála pri zrode VPN v Trenčianskych Tepliciach a už v roku 1990 som sa stala lekárskou riaditeľkou. Bola to pre mňa neuveriteľná výzva. Prvé, čo som chcela zistiť, bolo, kde sa nachádzame v porovnaní so silnými európskymi „kúpeľníckymi“ krajinami. Nadviazala som odborné kontakty najmä v Nemecku a Taliansku, absolvovala som viacero študijných pobytov, napríklad aj na Technickej univerzite v Mníchove, zameraný na prírodné liečivé zdroje a ich využitie. Môj cieľ bol, aby Trenčianske Teplice boli medicínsky najlepšie kúpele na Slovensku. Odborné kontakty priniesli aj konkrétnu odbornú spoluprácu so zahraničnými univerzitami a kúpeľnými podnikmi. Po zrušení Výskumného ústavu v Bratislave sme začali spolupracovať so SAV, s LF UK v Bratislave a s Výskumným ústavom reumatických chorôb v Piešťanoch. Začala som aj externe učiť balneológiu na ILF v Bratislave lekárov v príprave na špecializáciu FBLR. V roku 1991 (do r. 2000) som sa stala prezidentkou Odbornej spoločnosti Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia pri Slovenskej lekárskej spoločnosti, v roku 1999 aj p 0redsedníčkou Asociácie slovenských kúpeľov. Ako predsedníčka asociáce som urobila všetky potrebné kroky, aby sa slovenské kúpele stali členom Európskeho zväzu kúpeľov, čo sa aj podarilo. Aktívne som Slovensko zapojila do viacerých rozpracovaných projektov a už v roku 2004 som bola zvolená za prezidentku ESPA. Bol to určite veľký úspech, najmä pre slovenské kúpeľníctvo, pretože nestáva často, aby európske odborné spolky či združenia viedol prezident zo Slovenska. - V čom vidíte najväčšie prednosti a naopak, najväčšie rezervy našich kúpeľov?
Nedofinancovanie zdravotníctva, znižovanie výdavkov z verejného zdravotného poistenia na kúpeľnú starostlivosť, zmrazenie ceny za lôžko/deň, na úrovni roka 2019, znamená vážne ohrozenie. To všetko núti kúpeľné podniky prechádzať aj na produkty, ktoré majú charakter rekreácie, rodinnej dovolenky, zážitkového wellness a podobne. Aj tu sa potvrdzuje, že si na Slovensku nevážime to, v čom sme výnimoční a dobrí, dokonca nadpriemerní. Ocenia nás skôr v zahraničí. Nepáči sa mi, že potenciál, ktorý je v slovenských kúpeľoch, nevyužívame dostatočne na zlepšenie kvality života, viazanej na zdravie pre našich občanov – hoci to Slovensku prináša ekonomické benefity: zamestnanosť a financie pre región a kúpeľné obce, šetrenie iných neúmerne vysokých výdavkov v zdravotníctve, odďaľovanie invalidity a nesebestačnosti občanov, pri včasnej kúpeľnej rehabilitácii aj skrátenie pracovnej neschopnosti. Tu viditeľne začíname zaostávať za Českom, Nemeckom a Francúzskom, kde kúpele neriešia vážne existenčné problémy, ale naopak, práve v tomto období dostávajú ešte viac príležitostí na poskytovanie liečebných a preventívnych programov, ktoré prinášajú významné benefity pre spoločnosť. Stále mi chýba perspektívne uvažovanie na veľa rokov dopredu, pretože, žiaľ, na Slovensku riešime vždy len jedno volebné obdobie, a po nás… - Vďaka vám sa množstvo postkovidových pacientov dostalo do starostlivosti kúpeľov. Máte už spätnú väzbu, aká bola efektivita?
NCZI už zverejnilo presné dáta o kúpeľnej starostlivosti za rok 2021, teda aj o počte a skladbe pacientov s postkovidovým syndrómom, ktorí sa liečili v slovenských kúpeľoch. To, čoho sme sa v ASK obávali, sa potvrdilo. Išlo o zásahy do Indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť v NR SR tesne pred hlasovaním, v apríli 2021. Predpokladali sme, že tieto náhle neodborné zmeny budú mať negatívny dopad na počet odliečených pacientov. Boli to zásahy, ktoré jednak vyradili niektorých lekárov špecialistov (napríklad aj rehabilitačných lekárov), aby takúto liečbu mohli navrhnúť a v niektorých indikačných skupinách prišlo k preradeniu typu liečby z plne hradenej zdravotnou poisťovňou na liečbu príspevkovú aj s platbou pacienta. Mnohí poslanci tak znemožnili dostupnosť tohto typu kúpeľnej starostlivosti všetkým, ktorí ju potrebovali a potrebujú. Nie všetci občania SR majú finančné prostriedky, aby si takúto zdravotnú starostlivosť hradili sami. Úspešnosť liečby a benefit pre pacienta vyhodnocujeme práve teraz, cestou projektu ESPA, do ktorého sa zapojili aj slovenské kúpele. Výsledky budú prezentované v septembri na Európskom balneologickom zjazde, ktorý sa bude tento rok konať v SR, konkrétne v Piešťanoch. - Vráťme sa k vášmu rodnému mestu – Bratislave. Čo pre vás znamená?
V Bratislave som sa narodila a od narodenia tu nepretržite mám trvalé bydlisko. Väčšinu života som prežila v Starom Meste. Bývali sme na Michalskej, neskôr Banskobystrickej a potom Steinerovej (dnes Krížnej) ulici. Až v roku 2004 som zmenila bratislavskú časť Staré Mesto za bydlisko v bratislavskej časti Nové Mesto. Pamätám si z detstva prechádzky a sánkovanie s rodičmi na Kolibe, snežienky na Železnej studničke, kde sme vždy pili minerálnu vodu z prameňa a nosili si ju vo fľaške aj domov. Pamätám si „americkú“ limonádu s ovocím v záhradnej reštaurácii na Kolibe, kde v nedeľu vždy hrala hudba a ocko si tam pochvaľoval pivo. Často spomínam na kúpalisko Lido, na starú Petržalku plnú marhuľových stromov, park na Škovránčej ulici, ktorý bol tiež centrom detských hier, divadelný krúžok a vystúpenia v Grasalkovičovom paláci – zostanú ako veľmi milé spomienky na vtedy veľmi obľúbenú herečku – tetu Vieru Bálintovú, ktorá sa nám venovala. Samozrejme, nezabúdam na krásne zaplnené večerné korzo so zastávkou – s kamarátkami a niekedy aj kamarátmi – v cukrárni na tradičný krémeš, veterník či kávové zrno. Je to stále silné, a je to možno spomienkový optimizmus na stredoškolské a vysokoškolské roky v Bratislave.