Maroš Šefčovič je významný slovenský diplomat a politik, viceprezident Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
Napriek tomu, že dlhé roky žije v zahraničí, si rodák z Bratislavy uchoval vrúcny vzťah k rodnému mestu. Rád sa sem vracia, aby načerpal energiu a inšpiráciu pre svoju náročnú diplomatickú misiu. Aj preto ho čitatelia Metropoly navrhli na laureáta významného ocenenia Osobnosť Bratislavy.
- Dlhé roky pôsobíte v najvyšších diplomatických službách Slovenska a veľkú časť svojho času trávite v zahraničí. S akými pocitmi sa vraciate do Bratislavy, ktorá je vašim rodiskom?
Život v zahraničí je daň môjmu povolaniu, a to hneď od prvej chvíle. Svoju diplomatickú kariéru som začínal v roku 1990 na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR. Ale za najlepšie momenty považujem vyslania, ktoré sa úzko spájali s úspechom Slovenska. Mám na mysli Brusel, kde som sa spolupodieľal na príprave dvoch kľúčových integračných projektov – na vstupe Slovenska do Schengenu a eurozóny, čo nás dostalo do toho najprestížnejšieho klubu v rámci EÚ. Nemyslím si preto, že som z Bratislavy – alebo zo Slovenska ako takého – úplne odišiel. Po prvé, práca pre Európsku úniu je aj práca pre Slovensko s motiváciou robiť čosi, čo pozitívne ovplyvní život ľudí na dlhšiu dobu. A po druhé, v Bratislave žije moja mama, sestra s rodinou, priatelia, čiže s týmto mestom som stále bytostne prepojený. - Ako podpredseda Európskej komisie citlivo vnímate postavenie Slovenska v Európskej Únii . Čo považujete za naše najsilnejšie stránky a naopak?
Žijeme v dobe prelomových zmien. Vojna na Ukrajine a pandémia so zásadnými dopadmi, klimatické zmeny alebo digitálna revolúcia. Bez ohľadu na naše silné alebo slabšie stránky, teraz je čas nasadiť si strategické okuliare a čo najlepšie sa pripraviť na budúcnosť. A to najmä cez naplnenie plánu obnovy, ktorý vďaka bezprecedentným európskym prostriedkom znamená unikátnu šancu zmodernizovať a posilniť Slovensko na dlhé roky dopredu. Chce to celospoločenský silný ťah na bránu.
- Patrí vaše rodné mesto Bratislava medzi rešpektované metropoly v rámci iných európskych metropol?
Nielen Bratislava a jej obyvatelia majú momentálne silný rešpekt za solidaritu, ktorú preukazujú ľuďom z Ukrajiny, utekajúcimi pred vojnou. Okrem toho Bratislava už má cveng európskej metropoly a vždy ma poteší, keď mi zahraniční partneri povedia, že na nich urobila dojem. Treba si však neustále zvyšovať ambície – aby pribúdali ekologické a inovatívne riešenia, ktoré charakterizujú takzvané inteligentné mestá. - Už sme spomínali, že ste často mimo domova. Napriek tomu, označili by ste sa za lokálpatriota?
Určite áno. V mladosti som napríklad veľa športoval a dodnes fandím bratislavským športovým klubom. - Ktoré miesta máte v Bratislave najradšej? Kde najradšej relaxujete, ak máte tú možnosť?
Asi neprekvapím, keď spomeniem prechádzku po nábreží Dunaja – príjemná rutina s mojou mamou, pokiaľ to umožní zdravie. Obľubujem aj uličky Starého Mesta, kde si rád posedím s rodinou alebo priateľmi. Rád však znovu objavujem aj miesta, ktoré prešli zásadnou premenou, ako napríklad štvrť Nové Nivy. - A naopak, za ktorými je vám najviac ľúto, ktoré už neexistujú?
Jednoznačne mám nostalgiu za Parkom kultúry a oddychu – pre mňa dejisko tanečnej, prvého koncertu alebo džezových dní. Želal by som si podobné kultúrne centrum, ktoré prinesie obdobné skvelé spomienky ďalším generáciám Bratislavčanov.
- Ktorých svojich rodákov, myslím aj z celého Slovenska, si najviac vážite a prečo?
Vždy bol pre mňa veľkým vzorom náš najvýznamnejší štátnik a diplomat Milan Rastislav Štefánik. Na medzinárodnom poli odviedol obrovský kus práce, ale nikdy nezabudol, kde sú jeho korene. Slovensku pomáhal aj vďaka kontaktom a vzťahom, ktoré si vybudoval. Čiže zdanlivo ďaleko, ale rozhodnutiami a konkrétnymi krokmi veľmi blízko – v podstatnej miere ovplyvnil osud a život Slovákov. Spomenul by som aj prezidenta Rudolfa Schustera. Vďaka jeho jazykovým znalostiam a diplomatickému šarmu to bol vždy silný profesionálny zážitok sprevádzať ho na zahraničnej ceste. Hrdý som prirodzene aj na našich top športovcov – či už ide o hokejistov, bratov Hochschornerovcov alebo Petru Vlhovú.
- Ktorých Bratislavčanov by ste vy osobne navrhli na toto ocenenie?
Ako prvý mi príde na um Eduard Kukan. Nejde síce o rodeného Bratislavčana, ale ako otec modernej slovenskej diplomacie urobil veľa tak pre viditeľnosť Slovenska, ako aj nášho hlavného mesta. - A na záver, čo by ste odkázali svojmu mestu z Bruselu?
Bratislava má unikátnu geografickú polohu, letisko, prístav, inovačný potenciál a v rámci eurofondov aj zvýšenú podporu. Skrátka, všetky predpoklady, aby sa naďalej rozvíjala míľovými krokmi a zostala mestom mladých, kde bude chuť študovať a pracovať.
