NAŠA Športová Akadémia rozhodne nepatrí k tým najväčším atletickým klubom na Slovensku. Skôr naopak. Vo svojich radoch má najmä šprintérov a skokanov, hoci priestor dostávajú aj vrhači a vytrvalci.
Je ich však aspoň zatiaľ výrazne menej. No ani tento deficit nezabránil parádnemu halovému úspechu. Klub, ktorého vlajkovou loďou je majster Európy Ján Volko sa totiž stal najúspešnejším z pohľadu zisku cenných kovov na halových republikových šampionátoch od žiakov až po veteránov.
Po strašidelnej halovej sezóne 2021, ktorou otriasli neraz nezmyselné a najmä smerom k mladým športovcom takmer likvidačné pandemické opatrenia, sa atletika pod strechou konečne opäť poriadne nadýchla. Nebolo to síce ani teraz ľahké, ale najmä záver sezóny už pripomínal to, čo atléti k svoju napredovaniu potrebujú. „Súťaženie v halovej sezóne nám všetkým, ale najmä tým najmenším určite chýbalo,“ smutne konštatovala trénerka Naďa Bendová. „Teraz toho bolo na šťastie oveľa viac a samozrejme sme tým pádom mohli dokázať, že máme v klube pretekárov, ktorí sú schopní konkurovať a bojovať minimálne na slovenskej úrovni. Ale máme to šťastie, že aj na medzinárodnej.“
Tatranská energia
Aby však mohli bojovať, musia najskôr veľa trénovať. Bez prípravy to predsa nejde. Pretože bez driny niet šampiónov. „Príprava bola veľmi kvalitná a možno najkvalitnejšia, akú sa nám doteraz podarilo pripraviť. Aj vzhľadom na COVID,“ poznamenala trénerka Bendová.
Na jeseň to boli tradičné Tatry a počas tohto sústredenia zdolala partia okolo Jána Volka až tri tatranské končiare vrátane Gerlachovského štítu. „Následne sme boli od novembra až do decembra v TOP podmienkach v Turecku. „Následne hneď po vianočných sviatkoch sme sa presunuli do Ostravy,“ doplnila Naďa Bendová.
Januárový test
V krásnej a modernej vítkovickej aréne absolvovala prakticky celá skupina, teda najmä jej odrastenejšia časť aj prvé v podstate kontrolné preteky. A už tie naznačili, kto by mohol v halovej sezóne dosahovať najlepšie výkony. V Ostrave totiž potešil na 150 a 300 metrov dlhej trati nielen Ján Volko. Dobre sa rozbehol aj Filip Federič a samozrejme dievčatá. Najmä Ema Bendová a Michaela Ufnárová. A prakticky hneď po Ostrave nasledovalo sústredenie na kanárskom ostrove Lanzarote, aj keď v tomto prípade cestovala najmä klubová elita. „Myslím si, že sa nám opäť podarilo vytvoriť podmienky tak, aby mládež, dorast a juniori spoločne s dospelými mohli podať výkony, ktoré nakoniec aj podali,“ bilancovala spokojná trénerka.
Štafety sú klubovou pýchou
Termínová listina sa na rozdiel od sezóny 2021 neškrtala, ale naopak rozrastala. Hoci začiatkom januára to ešte nebolo ani zďaleka optimistické, pretože súťaže boli neustále zaťažené najrôznejšími obmedzeniami napríklad z pohľadu počtu súťažiacich. Pre tieto absurdnosti mali problém najmä štafetové behy, ktoré sú pre klub NAŠA Atletika Bratislava mimoriadne dôležité. Sú totiž symbolom klubovej podpory. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že v halovej sezóne 2022 až štyri štafety s logom NAŠA nenašli na dráhe v bratislavskej hale Elán žiadneho premožiteľa. Čerešničkou na torte bol slovenský rekord mužskej štafety 4×200 v zložení Federič-Košík- Benda-Volko ktorá dokázala časom 1:27,52 vymazať rekord reprezentačnej štafety.
Medailová žatva
„Osobné ciele si dávam len pri pretekároch, kde to je nutné. Kde ma do toho tlačí systém. Pretože musíme vypĺňať rôzne formuláre. Ale z ostatnými si naozaj žiadne ambície nenapĺňam,“ vysvetlila klubové nastavenie Naďa Bendová. „Nechám to vždy len na ten priebeh sezóny tak ako to ide a teším sa z každého jedného úspechu. Či je to regionálna úroveň, alebo slovenská. Z každého jedného pokroku a každého osobného maxima,“ doplnila úspešná trénerka. A evidentne to veľmi dobre funguje. NAŠA Atletika Bratislava totiž vďaka svojim zverencom získala od januára do marca na slovenských halových šampionátoch spolu až 29 cenných kovov a z nich až 14 zlatých! Potešilo aj 9 strieborných a 7 bronzových medailí. Viacej medailí spolu až 34 získala len Slávia Trenčín no na rozdiel od klubu NAŠA Atletika brali Trenčania „len“ osem zlatých. K najúspešnejším sa zaradila aj bratislavská Slávia STU, ktorej reprezentanti stáli na „bedni“ 26-krát.
Ufnárová 8x na bedni
Ján Volko je bez najmenších pochybností absolútnym lídrom a vzorom celej tréningovej skupiny. Aj v sezóne 2022 absolvoval niekoľko prestížnych medzinárodných mítingov a štartoval aj na svojom už treťom halovom svetovom šampionáte. V Belehrade to síce nevyšlo podľa predstáv, ale taký je niekedy šport. Výkonom a bojovnosťou minimálne v klube určite nikoho nesklamal. Trojnásobný medailista z európskeho halového šampionátu totiž na domácej scéne berie už niekoľko sezón väčšinou iba zlato. Tak to bolo aj teraz, no počet jeho možností z pohľadu štartov je pochopiteľne limitovaný. K dvom individuálnym zlatým ešte pridal najjagavejší kov zo štafety 4 x 200 metrov. Viac šancí vzhľadom k možnosti štartovať aj medzi staršími mala najmä Michaela Ufnárová a využila to naozaj na maximum. Dôkazom toho je zisk ôsmych cenných kovov vrátane piatich zlatých. Podobne sa darilo aj Eme Bendovej, ktorá si k piatim celkovo a z toho trom zlatým pripočítala aj jeden slovenský rekord. Historické tabuľky prepisovala aj zlatá viacbojárka Saška Segéňová a Filip Federič, ktorý dominoval najmä juniorkách, ale zabojoval aj medzi seniormi. Na najkratšej šesťdesiatke dobehol tretí v osobnom rekorde 6,89. „Už bolo načase. Tie časy pod sedem obstreľoval riadne dlho, tak som rád, že mu to padlo pod sedem a takto výrazne,“ tešil sa s Federičom klubový líder Ján Volko. A dôkazom, že má NAŠA Atletika zastúpenie schopné konkurovať v každej vekovej kategórii je aj zisk troch cenných kovov na slovenskom veteránskom šampionáte. Tie získal Ivan Janko, ktorý navyše obsadil na premiérovom európskom halovom šampionáte v portugalskej Brage v kategórii M40 v skoku do diaľky šieste miesto.
Úspech mimo systému
„Celá sláva a úspechy sú však len taká poľná tráva. Dnes sú a zajtra už nie. V každom prípade to, že sme najlepším klubom na Slovensku je pre nás veľmi pekné a motivujúce. Na druhej strane sa ponúka otázka, že čo robia ostatné kluby s početnejšou základňou a zameraním na viaceré disciplíny? Hoci podmienky na Slovensku tomuto krásnemu športu veľmi neprajú, stále tu máme niekoľko klubov, ktoré majú oveľa lepšie zázemie ako NAŠA Atletika. Napríklad v podobe štadióna,“ zauvažovala Naša Bendová.
Žiaden triumf neprichádza sám od seba a v športe to zaručene nebude zadarmo. Čo sa však do driny vloží, to sa skôr alebo neskôr vráti. „Teším sa z toho, že tá NAŠA cesta je fajn, že je správna a prináša svoje výsledky a úspechy,“ dodala spokojná trénerka Naďa Bendová.
Autor: Ján Mankovecký