„Herecká profesia je podmienená aj šťastím a osudovou priazňou. Pri každom ocenení si treba uvedomiť, že máte byť za čo osudu vďačný,“ hovorí člen Slovenského národného divadla, profesor MARTIN HUBA, ktorého Akademie múzických umění v Prahe nedávno poctila čestným doktorátom.
„V profesijnom živote som mal veľké šťastie, nebolo to bez námahy, avšak čo vás môže tešiť bez námahy? Nič. Všetko, čo dosiahnete na ceste za pravdou vás môže tešiť, dokonca aj omyl.“
Ako si spomínate na nakrúcanie inscenácií v televíznych pondelkoch?
Bolo veľké šťastie televízie aj hercov, že tam pracoval osvietený človek Daniel Michaelli, ktorý sa rozhodol dramaturgiu televíznych pondelkov vytvoriť zo svetovej klasiky. Tento program mal výrazný vplyv na uvažovanie ľudí. Komunikácia hercov na skúškach a debaty divákov po odvysielaní hier sa diametrálne líšili od toho, akým spôsobom a o čom sa ľudia v súčasnosti rozprávajú po televíznom vysielaní. Teraz má divák sto možností pozrieť si programy, pri ktorých nemusí uvažovať a vyberie si tie. Bol by som veľmi rád, ak by som mohol dúfať, že to diváka prejde, ale nemyslím si to.
Spomínate si na nejakú pre vás prelomovú úlohu v Bratislavských pondelkoch?
Tiež sme sa v nich snažili klásť otázky, o prítomnosti krásy a krásna v najširších významoch tohto pojmu a dúfam, že občas sa nám podarilo na ne nájsť odpoveď spolu s divákmi.
Oslávili sme 32. výročie Nežnej revolúcie, čo pre vás znamená sloboda?
Sloboda je možnosť robiť to, čo človeka baví a ak to má aj nejaký zmysel, ale sloboda je aj veľká zodpovednosť. A ak ešte máte to šťastie, že to môžete robiť v súlade so svedomím a pokojným spánkom, to je úplná výhra. Keď vás nekvária výčitky voči sebe samému. V mojom veku už považujem za najväčšie šťastie, keď kráčam po životnej púti spolu s mojou rodinou. A ak sa aj oni majú dobre, je to raj na zemi. Taktiež aj kolegovia, študenti. Osud nám nadelil spolu istý čas kráčať životom a je príjemné vedieť, že sú spokojní. Ja som mal šťastie na veľmi hodnotných ľudí, ktorých som na svojej púti životom stretol. A bol by som šťastný, keby som aj ja figuroval v spomienkach u niekoho v plusových číslach.
Ako vnímate aktuálnu spoločenskú situáciu na Slovensku?
Komunikácia medzi ľuďmi je barbarská. Etika je absolútne zanedbaná. Masaryk povedal, že republika bude vždy taká, aká bude väčšina žijúcich ľudí v nej. Takže niet sa čomu čudovať. Sme takí, akí sme a zastupujú nás tí, ktorých sme si zvolili. Ľudia neboli pripravení na prísun peňazí, ktorý sa u nás po revolúcii zrazu objavil. Aj kvôli tomu je dôležité snažiť sa skultúrniť ľudí a tým aj celé spoločenské povedomie.
Rozhovor pripravila: Hana Šebanová
Foto: Ramon Leško
Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní Týždenníka Slovenka 47/2021
