Nad štíhlou vežou bratislavských Klarisiek sa do dnešných dní vznáša nenápadný tieň kliatby, na pôvod, ktorej si už len málokto spomenie. Osud bol však kláštoru naklonený. Nedovolil, aby zlovestný tieň zničil ich krásu. A hoci kliatbu z nich nedokázal sňať, premenil ich na chrám múz.
Kostol Klarisiek
Rok pred vypuknutím prvej svetovej vojny si Bratislavy žila svojím pokojným, ospalým životom malého veľkomesta. Z idylického snenia ju prebrala až tragédia, pod ktorou sa vraj podpísala nešťastná láska. Staré legendy hovoria, že mladý kňaz sa zaľúbil do krásnej rehoľníčky rádu a neuniesol ťarchu beznádejnej lásky. Obesil sa priamo v areáli kláštora, čím chrám odsvätil a kliatbu smrteľného hriechu mohol spod chrámovej klenby sňať len samotný pápež. No prišla vojna, svet sa zmenil a na znovu vysvätenie Klarisiek akosi nedošlo. A tak nenaplnená láska kňaza a rehoľníčky, navždy zatvorila pred Bohoslužbami dvere Bratislavských Klarisiek, rádu, ktorý celkom paradoxne vznikol tiež na základe lásky. No lásky, duchovnej, nadpozemskej, ktorá ukrývala v sebe tvorivú a nie ničiacu silu.
Klára a František
Kedysi dávno, v 13 storočí, v talianskom mestečku Assisi sa vo vznešenej, šľachtickej rodine narodilo dievčatko Klára. Pod drahými šatami nosila drsné, kajúce rúcho a bola uchvátená kázňami rodáka Františka, ktorý opustil rodičovský majetný dom a začal žiť v chudobe a pokore. Klára ho vyhľadala a už po prvom stretnutí vedela, že František jej ukázal cestu, ktorou chce kráčať aj ona. Jej rodina však s tým nesúhlasila a nútila ju k sobášu. Preto jednej noci, na Kvetnú nedeľu ušla do františkánskeho kláštora, kde ju už čakali rehoľníci. Sám František ju doviedol pred oltár, odstrihol jej vlasy a namiesto drahých šiat jej podal drsné, mníšske rúcho. Tento deň 22. Marec, roku 1212 sa považuje za deň založenia klarisiek.
Rád klarisiek bol mimoriadne populárny a v Bratislave sa usídlil už v roku 1297, posvätený pápežom Bonifácom VII. Kráľ Ondrej III im daroval opustený kláštor cisterciánok, na základoch ktorého vybudovali dnešné klarisky.
Ich existencii na našom území sa nevyhli ani rôzne dramatické udalosti. Poškodil ho veľký požiar začiatkom 16 storočia a v roku 1700 sa mu následkom zemetrasenia zrútila jeho charakteristická veža.
Najprominentnejšia obyvateľka
Medzi kláštornými múrmi hľadala útechu aj česká kráľovná , veľká obdivovateľka Jána Husa, Žofia Bavorská, ktorá sa sem uchýlila po smrti svojho manžela, Václava IV, syna Karola IV. Mala nad čím rozjímať. Jej krása vraj bola príčinou smrti svätého Jána Nepomuckého, ktorý bol jej spovedníkom a Václav IV na neho nesmierne žiarlil, až ho dal utopiť. Milostné pletky, boli ale len výsledkom Václavovej alkoholickej paranoje, ktorý napokon aj zomrel na následky delírium tremens. Žofia,našla u Klarisiek svoj vytúžený pokoj a keď v roku 1425 zomrela pochovali ju v neďalekom Dóme sv. Martina, kde odpočíva dodnes.
Namiesto svätých prišli múzy
Bodku za jeho existenciou dala až samovražda nešťastného kňaza, v roku 1913, kedy sa v ňom prestali vykonávať bohoslužby.
A tak, hoci pápež nestihol sňať kliatbu z klarisiek, odkliali ich múzy, ktoré mu navrátili čaro a noblesu.
