Bratislavský areál Ekoiuventy, známy ako Mičurin v Starom Meste, sa opäť ocitol v centre búrlivých diskusií. Mestské zastupiteľstvo po viac ako dvojhodinovej napätej debate schválilo dočasný päťročný prenájom hlavnej budovy Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) za symbolické jedno euro. Rozhodnutie, ktoré malo podnietiť návrat života do chátrajúcej národnej kultúrnej pamiatky, však narazilo na tvrdý odpor časti poslancov, miestnych obyvateľov a občianskych združení. Z pléna opakovane zaznievali slová o hanbe a obvinenia z rodinkárstva a tajných dohôd.
Rýchly proces za zatvorenými dverami?
Kritici magistrátu na čele s primátorom Matúšom Vallom vyčítajú najmä mimoriadny zhon a nedostatok transparentnosti. Žiadosť o prenájom zo strany VŠVU, vedenú rektorkou Bohunkou Koklesovou, mala podľa nespokojných občanov iba niekoľko viet a neobsahovala komplexný projekt ani detailnú víziu budúceho fungovania. Miestni aktivisti z OZ Mičurin a OZ Hrad-Slavín, ktorí za záchranu areálu bojujú už dve desaťročia, neskrývajú sklamanie. Poukazujú na to, že o prenájme lukratívneho verejného majetku sa rozhodlo bez akejkoľvek participácie verejnosti či vypísania riadnej verejnej súťaže.
Olej do ohňa pridal aj fakt, že niektoré plánované kultúrne podujatia, ako napríklad Bratislava Design Week, propagovali svoje septembrové aktivity v priestoroch Mičurina ešte predtým, ako prenájom vôbec schválili poslanci. Pre mnohých to bol jasný signál, že o osude budovy bolo vopred rozhodnuté mimo oficiálnych štruktúr mesta.
„Je to príliš vzácne miesto na to, aby sme sa pýtali iba na to, komu ho dáme bez riadnej súťaže,“ znelo z radov prítomných obyvateľov v Zrkadlovej sieni bratislavského magistrátu.
Kultúrne centrum verzus voľnočasové aktivity pre deti
Areál vybudovaný v roku 1955 v štýle socialistického realizmu odjakživa slúžil predovšetkým deťom a mládeži na mimoškolské vzdelávanie, krúžky a ekologické aktivity. Nový zámer počíta s transformáciou objektu na progresívne kultúrno-komunitné centrum, kde okrem VŠVU nájdu útočisko aj rôzne neziskové organizácie, vrátane Platformy pre súčasný tanec (PLaST).
Práve toto prepojenie vyvolalo politickú dohru. V správnej rade spomínanej platformy totiž figuruje partnerka lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Opozícia a aktivisti preto okamžite začali hovoriť o ideologickom privlastňovaní verejného priestoru a zvýhodňovaní osôb blízkych vedeniu mesta.
Magistrát obvinenia odmieta a hovorí o záchrane pamiatky
Vedenie hlavného mesta a poslanci z prostredia primátora Vallov krok rázne obhajujú. Mesto argumentuje, že prenájom je len dočasným riešením na obdobie piatich rokov. Hlavným cieľom je zabrániť ďalšiemu chátraniu národnej kultūrnej pamiatky, ktorú Bratislava získala do vlastníctva od Ministerstva školstva SR v roku 2023. Na komplexnú rekonštrukciu momentálne mestská kasa nemá dostatok financií.
VŠVU sa ako rešpektovaná akademická inštitúcia zaviazala prevziať na seba kompletné prevádzkové náklady, reštaurovať vzácne súsošie od Fraňa Gibalu na streche budovy a udržiavať objekt v súlade s pamiatkovým zákonom. Podmienkou zmluvy je tiež ročné predkladanie správ o činnosti a spolupráca s Mestskými lesmi Bratislava pri environmentálnej výchove detí.
Hoci primátor Vallo označil ostrú diskusiu za „nevkusnú kampaň“, reakcia verejnosti jasne ukazuje, že komunikačný manažment projektu zo strany mesta zlyhal. Či sa Mičurin stane úspešným komunitným bodom, alebo zostane symbolom netransparentnosti, ukážu najbližšie mesiace fungovania pod novou správou.
