Svetoznámy, legendárny fotograf Karol Kállay, ktorý sa krátko pred svojou smrťou stal vďaka populárnej čitateľskej ankete mesačníka Metropola Osobnosťou Bratislavy, na čo zareagoval dojímavým vyznaním „Získal som už mnoho ocenení, ale toto, ktoré mi udelili Bratislavčania si vážim najviac. By sa 26 apríla dožil 95 rokov.
Pri príležitosti jeho nedožitých narodenín, mu Staré Mesto vzdalo česť výstavou Moja Bratislava, v priestoroch historického Zichyho paláca. Kurátorom výstavy je rodinný priateľ Kállayovcov, Norbert Šlachta.
Výstava fotografa celosvetového formátu, Karola Kállaya, rozpráva príbeh Bratislavy rokov 1944 až 1964, jeho obyvateľov a štvrtí, ktoré dnes už neexistujú. Pripomína časy tesne po vojne, keď sa mesto spamätávalo z jej hrôz a začalo vytvárať svoju novú tvár. „Viac ako tridsať fotografií mapuje dianie v centre Starého Mesta. Je zaujímavé a inšpirujúce pozorovať ako sa miesta a samotný život zmenili,“ hovorí starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
Výstava bude sprístupnená verejnosti od 3. mája každý pracovný deň a aj počas víkendov od 15:00 do 19:00 hodiny v priestoroch Zichyho paláca na Ventúrskej 9, v centre Bratislavy. Fotografie si môžete pozrieť do 13. júna.
Bratislavu fotografoval len desať rokov
Karol Kállay fotografoval Bratislavu desať rokov, od sedemnástich do dvadsiatich ôsmich rokov. „Vždy som si myslel, že nemôžem fotografovať Bratislavu, pretože tu nič nevidím, veď tu žijem. Staré múry, staré schodiská, staré domy, staré dvory. Aj tie predsa žijú, ale nemajú oči, v ktorých by som videl oblaky. Skôr sa stmieva ako brieždi. Chcem vidieť iba to, čo nevidia iní,“ povedal dávnejšie o cykle Moja Bratislava fotograf, ktorý zomrel 4. augusta 2012.
Kurátor výstavy Norbert Šlachta zostavil výstavu predovšetkým z fotografií z miest z úzkeho centra Bratislavy. „ Najviac ľudí príde na výstavu z okolia, kde je výstava. Preto bolo kľúčové vybrať zaujímavé historické fotky Starého Mesta, aby si v nich ľudia vedeli nájsť svoje vlastné momenty zo života. Vybral som napríklad fotografie Vydrice či z kultúrneho života v PKO,“ vykresľuje kurátor.
Staré Mesto počíta s každým z vás
Jedinečná výstava je spojená aj s asistovaným sčítaním obyvateľov Starého Mesta, ktorí sa v riadnom termíne sčítať nestihli. Zichyho palác je jedným z piatich kontaktných miest asistovaného sčítania v Starom Meste, ktoré začína od 3. mája a potrvá nasledujúcich šesť týždňov, teda do 13. júna – záleží od epidemickej situácie. Popri prehliadke výnimočných diel, sa tak môžu obyvatelia Starého Mesta dodatočne sčítať – a navyše získať medovníkové srdce, ktoré vyrobila chránená dielňa Bivio.
Kampaň Staromestské srdce spolupatričnosti
„Veríme, že práve spolupatričnosť je v týchto ťažkých pandemických časoch kľúčová. Chceme stáť vzájomne pri sebe, a preto sme sa rozhodli vyzdobiť Rázusovo nábrežie Staromestskými srdiečkami spolupatričnosti,“ opisuje kampaň Starého Mesta starostka Zuzana Aufrichtová.
Obyvatelia môžu svoje originálne vyrobené látkové srdiečka priniesť do kontaktných miest na Miestnom úrade, do Staromestských centier kultúry a vzdelávania na Gaštanovej 19 a Školskej 14, do Staromestskej knižnice na Panenskej 1 či do Zichyho paláca (galéria na Ventúrskej 9). Za svoje originálne srdce dostanú medovníkové srdiečko.
Po skončení asistovaného sčítania reťaz zo srdiečok vyzdobí verejný priestor na Rázusovom nábreží.
Život, tvorba a úspechy fotografa Karola Kállaya
Karol Kállay sa narodil 26. apríla 1926 v Čadci. V Trenčíne v roku 1944 maturoval na Gymnáziu, v Bratislave ho v roku 1948 na Vysokej škole ekonomickej promovali za inžiniera. Celú svoju životnú dráhu venoval fotografii. Zomrel vo veku 86 rokov dňa 4.8.2012 v Bratislave.
Fotografovaním sa začal vážnejšie zaoberať v roku 1940. O dva roky neskôr získaval svoje prvé ocenenie – Zlatú medailu na celoštátnej výstave fotografií v Bratislave. Fotografie mu uverejnili vo Švajčiarskom časopise Camera. V roku 1943 vystavoval svoje práce v španielskej Zaragoze. Popri štúdiu spolupracoval ako fotoreportér s časopisom Domov a svet a obrazovou agentúrou Oko.
Od roku 1956 pracoval v slobodnom povolaní, stal sa členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a začal svoju sériu ciest po svete (Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, ZSSR, Albánsko, Grécko, Taliansko, Juhoslávia, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Holandsko, Nemecko, Japonsko, Mexiko, USA).
Jeho prvá kniha Slovenské rieky vyšla v roku 1954. Z takmer 50-tich doteraz vydaných kníh sa preslávili publikácie o Los Angeles, New Yorku, Tokiu, Ríme, Mexiku, Slovensku. Publikácie Pieseň o Slovensku a Los Angeles získali okrem iných ocenení aj Cenu UNESCO ako najkrajšie knihy sveta. Za knihu Kafka und Prag získal cenu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 1995.
V roku 1955 začal fotografovať pre časopis Móda v Bratislave, neskôr pre magazíny Sainson v Berlíne a Jardin de Modes v Paríži.
V roku 1970 sa stal členom Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie (FIAP) vo Švajčiarsku, ktorá mu udelila titul EFIAP (Excellence de la Fédération Internationale de l´ Art Photographique). V roku 1982 získal Zlatý odznak Zväzu slovenských fotografov. Redakcia magazínu GEO v Hamburgu mu udelila cenu Fotograf roka 1992.
V roku 1989 pripravil putovnú výstavu o následkoch zemetrasenia v Arménsku.
V rokoch 1993 – 1995 fotografoval reportáže v Egypte, v Thajsku, Tunise, Maroku, Portugalsku, Austrálii a na Kube. Stal sa členom agentúry Bilderberg. V rokoch 1997 až 2000 fotografoval v USA, Thajsku, Jemene, Dubaji, Indonézii, Malajsku a Grécku.
Karol Kállay pracoval pre rôzne časopisy doma i v zahraničí. Fotil pre GEO Hamburg, Stern, Focus, Spiegel, Manager Magazin Merian a mnohé iné.
Svoju tvorbu bilancoval na vyše 80-tych osobných výstavách doma i v zahraničí (Praha, Berlín, New York, Moskva, Budapešť, Varšava, Bukurešť, Sofia, Paríž, Hamburg, Bagdad, Káhira, Osaka, Istanbul, Havana…) a podieľal sa na mnohých skupinových expozíciách po celom svete.
V roku 1998 mu prezident republiky zapožičal Pribinov kríž I. triedy za celoživotné dielo v oblasti umeleckej fotografie.
V roku 1999 získal cenu Leopolda J. Danihelsa za umelecké aktivity v Los Angeles, USA.
Karol Kállay svojím rozsiahlym celoživotným dielom zasiahol do viacerých fotografických odborov, no jeho talent sa najviac prejavil vo fotografickej reportáži.
Vo svojej tvorbe stmelil do jednoty osobného konceptu impulzy dobových estetických pohybov a humanistickú orientáciu. Tak vytvoril dielo, ktoré ho zaraďuje na popredné miesto v našej fotografii a znamená prínos aj do svetovej tvorby.
Prečítajte si tiež:
Titulné foto: SITA/Tomáš Benedikovič